Browsing Tag: rodina

O komplikovanej láske k Milánu

Mestá zvyknem cítiť. Som rodený Bratislavčan a svoje mesto ľúbim, no v Trenčíne sa mi chce vždy od radosti tancovať, tak mi je v ňom dobre. Praha ma desí a spôsobuje závraty, hoci ju poznám od detstva. V Londýne a Dubline sa cítim ako doma, aj keď som tam pobudla len pár krátkych chvíľ. Do Ríma som zaľúbená nesmrteľnou láskou. Miláno […]

O desiatom prvom auguste

V prvý augustový deň má Švajčiarsko narodeniny. Pália sa vysokánske vatry, ktoré kedysi zvolávali vojakov k pohotovosti, nad mestami vybuchujú ohňostroje a ich dym sa mieša s vôňou grilovaných klobások a mäsa, ktoré Švajčiarov charakterizuje viac, než syr či čokoláda. Pre mňa je to tento rok desiaty prvý august. Pred desiatimi rokmi som prišla do […]

O našom lete

Skončili sa nám prázdniny. Trvali iba päť týždňov a do poslednej chvíle sme netušili, či sa máme odvážiť čosi plánovať. Nakoniec však z toho vyšlo vysokohorské rozjímanie v nemeckých Alpách, prekrásne celorodinné stretnutie v Provensálsku, talianska Ligúria s takmer dokonalou romantikou a švajčiarske zablatené zábavy v štýle letného festivalu. Keby sme toto všetko vopred plánovali, […]

O jemne tikajúcej rodine

Vraj sme mali 15. mája oslavovať Medzinárodný deň rodiny. Dajte teda rodine kupón do wellnesu, tá je totiž po uplynulom roku veľmi, veľmi unavená. Pridajte jej k tomu aj kurz jogy, celkové vylepšenie štýlu a pozvánku na večeru. Chudera rodina totiž dostala od uplynulého marca pekne zabrať. Najskôr sme sa museli naučiť všetci spolu v […]

O mame

  Pochádzam z rodu veľmi zanovitých žien. Babičky, tety, pratety, všetky boli učiteľky. Nebolo to s nimi najjednoduchšie. Poznáte učiteľský syndróm? Mala ho každá bez výnimky. Nie moja mama, veľmi túžila stať sa architektkou. No keď prišli prihlášky na školu, vybrala si medicínu. Dodnes vraj netuší, prečo sa tak vtedy rozhodla. Pamätá si len, že […]

O veľkom jarnom odomykaní

V Zürichu zakvitli fontány. Spolok reformovanej cirkvi vysypal do siedmych fontán stovky hlavičiek farebných ruží, aby vraj priniesol do života obyvateľov viac farby a nádeje v týchto neistých časoch. Ruže vo fontánach má počas sviatkov sprevádzať reprodukovaná hudba a večerné požehnanie. Takto sa miestni protestanti rozhodli vyniesť kus veľkonočných osláv z kostolov medzi ľudí. To gesto ma dojalo, a nielen […]

O deťoch, ktoré rástli, kým svet stál

Ach, deti sú požehnaním, však? Zlaté, milé, usmievavé, len by ste ich stále stískali. A aké sú len múdre! Určite z nich bude prezident! Alebo majiteľ slávneho startupu. Naozaj sa nám vydarili. Veď sme si tú výchovu naštudovali v knihách aj v internetových skupinách. Nosili sme ich v nosičoch a šatkách od výmyslu sveta. Rozvíjali […]

O tom, prečo sme nevymreli

Uplynul presne rok od manželovho pozitívneho testu na covid. Keď dnes niekto povie korona, je mi zle a vypínam správy. Silno nám chýba život. Koľko som sa za ten rok nahrešila. Stále sme behali po vyšetreniach, nosili domov kopce predpísaných tabletiek, mnohé z nich na ukľudnenie, niektorí z nás uprostred toho všetkého vymenili džob, stále […]

O upokojujúcich účinkoch prvého stola

Žijeme zvláštne časy. Spoločnosť nám robia častejšie predmety, ako ľudia. Radosti ako cestovanie a priatelia neužívame plnými dúškami, ale po kvapkách. Je preto príjemné a upokojujúce, ak nás obklopujú staré dobré veci s príbehom. Ako náš Jokkmokk.   Ak ste sa náhodou na jar roku 2009 nachádzali vo švajčiarskom Berne, mohol sa vám naskytnúť  takýto […]

O priateľstve, lebo bez neho to nejde. Časť 2.

Občas závidím pánovi manželovi, že si zachoval intenzívne priateľstvo s tromi mužmi, s ktorými sa pozná od škôlky. Marcello si konečne pár rokov pred päťdesiatkou našiel dobrú ženu, Paolo vysnívanú prácu pri vylepšovaní helikoptér a Marco spomína na časy svojej speváckej kariéry v rockovej kapele. Ja kamošky od škôlky nemám. Keď som mala desať, presťahovali […]