Začiatok leta bol šialený. V jednu chvíľu hovorím do podcastu Hanke z Blogu Naše švýcarské zážitky, že mi so smrťou mojej priateľky v novembri stroskotal aj projekt, o pár dní neskôr ako blesk z jasného neba prichádza mail z našej školy. Vraj mám prísť podpísať riadnu pracovnú zmluvu. Budem na pravidelnej báze pomáhať našej škole plnej malých cudzincov.
Rozprávala som sa o tom s mojou blízkou tureckou známou, ktorá podobnú zmluvu podpísala pred pár týždňami v blízkej škole pre deti so špeciálnymi potrebami.
„Prvé dva týždne som bola hotová,“ vravela mi. „Predsa len, po toľkých rokoch zas pravidelne do práce, to bola výzva. Ale musela som, pohár trpezlivosti pretiekol,“ dodala a vzápätí vysvetlila. Keď sa vraj jej desaťročnej dcéry opýtala kamarátka, či jej mama pracuje, iba mykla plecom a povedala: „Nie, tá je len doma.“
„Vieš, ako ma to zabolelo? Cítila som sa ako potvrdenie stereotypu tureckej ženy, navyše zahalenej moslimky, čo len doma šúcha papučami a varí. Pritom na to mám, veď som už vo Švajčiarsku pracovala. Len som s príchodom malej stratila odvahu.“
Moja priateľka sa ukážkovo podceňuje. Bola roky doma, to áno, ale pri každej príležitosti stála nastúpená na podporu našej komunity s nekonečným elánom. Teraz ju ale dcérine slová vyburcovali natoľko, že oprášila všetky svoje dokumenty a vybrala sa za svojím budúcim zamestnávateľom. Ten ju privítal s otvorenou náručou. Učiteľov nieto a ľudí, ktorí by boli ochotní pracovať v sociálnych službách, ovládajú jazyk a ešte aj majú potrebné vzdelanie, môžete lupou hľadať. Tak, ako v každej inej krajine, chýbajú ľudia na miestach, kde sa treba starať o druhých. Veď žijeme vo svete, kde prevažná väčšina má problém postarať sa o seba.
S mojou známou sa radostne usmievame, lebo sa nám podarilo to, čo na Slovensku často nie je možné. Sme súčasťou job-sharingu, teda zdieľaného pracovného miesta. Tento model uľahčuje nástup do práce ženám po materskej alebo po dlhšej pauze. Začať pracovať len na niekoľko percent vám nespôsobí taký šok a stále sa môžete v pohode venovať rodine. Hoci samozrejme má aj svoje nevýhody, ženy vo Švajčiarsku ho hojne a s úľavou využívajú.
Na Slovensku vám v tejto sfére pravdepodobne pomôže portál Pracujucemamy.sk
Slovensko je stále na európskom chvoste, pokiaľ ide o flexibilitu práce a zdieľané pracovné miesta, no hýbe sa to. Prečítajte si o tom tu:
My s priateľkou ešte musíme vyriešiť, ako to vlastne s tou sebahodnotou vyzerá. Ak nás trápi, čo si o nás myslia iní, asi by sme mali popracovať na vlastnom obraze o sebe. Byť vďačné samé sebe za všetko, čo sme doteraz dokázali – nezabúdať na to. Zároveň pripomenúť deckám, čo znamená rešpekt. Porozprávať sa s nimi o tom, čo všetko musí mama vykonať, aby boli ony aj otecko spokojné a v harmónii sa rozvíjali. A hneď ich aj naučiť variť, lebo odteraz bude mama z domu častejšie.
Rada pre všetky, ktoré váhajú opustiť svoje deťúrence, lebo nemajú pomoc od rodiny, no chcú sa vrátiť do pracovného procesu: urobte to. Aspoň to vyskúšajte. Uvidíte, či už pre vás nastal ten pravý čas. Jedna z ľudských potrieb je sebarealizácia. Môžete ju cítiť v starostlivosti o rodinu a vlastné deti, ale keď príde moment, že chcete urobiť niečo pre seba, choďte do toho. Rozvíjajte svoje ostatné dary. Uvidíte na sebe tú zmenu – medzi ľuďmi zase rozkvitnete. Dávno som moju tureckú priateľku nevidela takú vysmiatu a spokojnú, ako za posledné týždne. Svet sa mení, vytvárajú sa nové pozície, otvárajú nové problémy, treba na ne hľadať odpovede. Mamy, nebojte sa výzvy. Dokážete viac, ako si vaše deti vedia predstaviť.
Podcast rozhovor:
Foto: Unsplash
Please follow and like us:
