Milí moji, žijeme festivalom Badenfahrt. Švajčiari, ktorí sa normálne na koncerte ani nepohnú a vydržia celý večer s jedným pivom, sa premenili na párty zvieratká. A ja si mädlím ručičky, lebo sa podozvedám všelijaké príbehy. Dnes o našich verzus cudzích snoch.
Stretla som ženu, ktorá vlastní obchodík s krásnymi vecičkami. Darčeky, dekorácie, starožitný domček pre bábiky. Obchodík je na dobrej adrese, výklad je prekrásny, majiteľka neberie tovar masovo z Číny, ale chodí po bazároch a starožitníctvach a starostlivo vyberá, dokonca reštauruje nájdené predmety, aby neskôr urobili niekomu radosť. Obchodík si už dávno vysnívala, a keď udrela korona, prišiel jej čas. Povedala si, že jej nostalgické predmety skrášlia deň romantickým dušiam, ktoré žijú v spomienkach.
Odmietla však akceptovať realitu. Nespustila zároveň online-obchod, nerobí promo-akcie, kade chodí, skrátka, nežije podnikaním. Účty jej spôsobujú kŕče, a po troch rokoch si musí priznať, že jej sen mal ostať snom. Chýba jej kolektív, ktorý poznala predtým, chýba jej pravidelné chodenie do roboty a klebetenie s kolegami. Chýba jej istota pravidelného zárobku.
Má teda dve možnosti. Buď dá obchodíku ešte šancu, ale investuje do rozbehnutia online-predaja a sociálnych médií. Bude si musieť najať pomoc a všeličo sa naučiť. Bude musieť nadviazať spoluprácu s hotelmi, promotérmi, fotografmi či organizátormi svadieb. Bude musieť žiť pre svoj biznis. Ak bude úspešná a stále dostupná, postupne si vystavia vlastný tím, vlastný kolektív, z ktorého bude mať radosť.
Alebo obchodík zavrie a prizná si, že na to všetko nemá energiu. Že je skôr typ pracanta, ktorý rád vykoná zadanú úlohu. Ale keď vytiahne päty z práce, bude jej voľný čas patriť iba jej a jej rodine. Priznať to nie je zlyhaním.
V živote často stojíme pred veľkými rozhodnutiami. Niekedy závidíme iným ich úspechy, niekedy si povieme – pche, veď to by som dala aj ja a ešte lepšie.
Lenže nie každý z nás je stavaný na veľké výzvy. Čo je zlé na akceptovaní menších úspechov?
Z každej strany, z každej reklamy, z každého videoklipu na nás útočia sny niekoho iného. Útočia tak intenzívne, že sa občas tvária, ako naše vlastné sny. Ten zmätok je niekedy neúnosný. Študovaní ľudia vtedy radia zistiť, čo naozaj chceme. Máme si na papier napísať svoje ciele a želania. Aby sme sa však naozaj dostali do hĺbky, nestačí ich iba dvadsať. Vraj treba až 100 bodov na to, aby sme zistili, po čom ozaj túžime. Sto cieľov a snov sa môže zdať obrovské množstvo, niekomu napadnú možno tri. Ak si ale naozaj vezmete čas pozrieť sa do svojho vnútra, zistíte, či ozaj žijete svoj sen, alebo sen niekoho iného.
Píšte tie sny a ciele tak, akoby sa už stali. Napríklad:
Mám kadernícky salón.
Spievam na festivale.
Ako sa cítite, keď to vyslovujete? Je v tom radosť, alebo námaha?
Tieto triky na zlepšenie života pomáhajú mysli, aby sa začala sústrediť na pre vás podstatné veci. Ak sa k zoznamu svojich želaní pravidelne vraciate, nastavujete sa na ich plnenie. Pozrite si podrobné inštrukcie na stránke
alebo v slovenčine v milom podcaste tu:
https://podmaz.sk/…/adam…/3324418664-101-snov-a-cielov
To je rada pre večne nespokojných.
Pre tých, ktorí sa narodili so spokojnosťou v duši: Gratulujem. Buď ste senior na Sardínii, alebo patríte k ľuďom, ktorí sú spokojní s tým, čo majú a vedia si to náležite vážiť. Nešpekulujete, nehútate a keby ste zajtra zomreli, neľutovali by ste príliš veľa zmeškaného.
Teraz už iba stačí priznať si, do ktorej skupiny patríte. Majte krásny deň, priatelia!
Viac o Badenfahrt na Instagrame.
Please follow and like us:
