Čo vidíte na titulnej fotke? Pohár sektu s výhľadom. Skoro nás ten obrázok stál život. Vysvetlím.
Takéto a podobné obrázky plné užívania si, tvoria obsah Instagramu, Snapchatu alebo podobných médií. Vidíte ich na internete tisíce. Nainštalované oslavy života. Problémik je v tom, že veľa ľudí verí presne tomu, čo je na fotke. Alebo tomu, čo vidia v správach, ale to je na iný príbeh.
Na takzvaných sociálnych sieťach vidia ľudia len krásne, často štylizované zábery, za ktorými je celý produkčný tím. Mladšie decká sú potom presvedčené, že život je naozaj presne taký. Pohár sektu s výhľadom, bazén na každej terase, oslavy a večierky. Nedochádza im, že len málo ľudí vešia na net svoje slabosti, zlé dni, depresie, trápenie. Decká a stále aj mnohí dospelí sú potom presvedčení, že život je jedna zábava a utápajú sa v smútku, lebo u nich to tak nevyzerá.
Neverili by ste, koľko dospelých skutočne verí tomu, čo vidí, a vôbec sa nad tým kriticky nezamýšľa. V mnohých potom rastie závisť. „Tak keď Hela si môže dovoliť dovolenku na Cypre, ja dám Zanzibar! Tá bude kukať!“ povie Zuza a vezme si ďalšiu pôžičku.
V tejto malosti a závistlivom nešťastí vyrastalo ešte mnoho mojich rovesníkov, ktorí to neskôr naučili svoje deti. Závisť je bohužiaľ na Slovensku stále veľmi koncentrovaná. No pramení z histórie. Naši predkovia si celé veky museli odtŕhať od úst a za poctivú prácu nebol veru nikto vyplatený zlatými dukátmi. Hoci sa časy menia, krivda v pamäti ostala. Tá potom dáva závisti voľnú cestu.
Je ťažké byť spokojný s tým, čo máte. Vyžaduje to istú mentálnu zrelosť, veľa odžitého. S našimi deťmi by sme sa ale mali neustále rozprávať o tom, čo vidia na sociálnych sieťach a ako je to v skutočnosti. Aby sme im aspoň trochu uľahčili na duši.
A teraz k nášmu príbehu. Odprevadili sme v sobotu naše dieťa na oslavu narodenín, ktorá sa konala neďaleko miestneho zámočku pod lesom. Oslave malo byť o dve hodiny koniec a počasie sa javilo ako prekrásne, vybrali sme sa teda s manželom do lesa. Naša hora nad dedinou je záludný tvor. Akoby neustále tvorila nové cestičky a baví sa na tom, keď sa ľudia stratia. Hrebeň tejto hory vyzerá ako chrbát stegosaura či prastarého plaza. Musíte sa po skalách prepracovať na druhý koniec krok po kroku. Je to ako zdolávať stovky schodov a hoci výhľad je nádherný, po hodnej chvíli máte dosť a chcete mať pod nohami len mäkkú lesnú cestičku. Odbočili sme preto na prvú, ktorú sme objavili a vybrali sme sa nadol smer dedina. Takmer pred koncom ale cestička prudko klesla, čo by za suchého leta nebol problém. Nám ale predvčerom v regióne pršalo tak, že z lesov sa valilo bahno a lesné cesty nestihli za deň vyschnúť. Manžel sa šmykol a zletel impozantným štýlom streleného medveďa dolu kopcom, zastavil ho až mladý porast. Ja, aby som sa k nemu dostala a nezletela rovnako, som musela zliezť z vyznačenej cesty a ako Pocahontas sa driapať porastom nadol. Každý zdatný turista by sa pri pohľade na nás chytal za čelo. Hora nás úplne dezorientovaných vypľula presne pri zámockom parkovisku, pobavená, že jej zase naleteli nejakí amatéri.
„Tuším potrebujem jedno pivo,“ vraví manžel, ktorý nemá problém zablatený ako prasa sedieť na terase zámockej vinárne. A keďže s tým nemala problém ani čašníčka, dali sme si pivo a pohárik prosecca na oslavu života.
Keď nabudúce uvidíte nejakú fotku, alebo vám deti budú ospevovať úžasnú influencerku, porozprávajte sa o tom. Nič nie je na prvý pohľad také, ako sa zdá.
Pustite im na Netflixe Brainchild.
Watch Brainchild | Netflix Official Site
Pozrite sa, ako to vyzerá, keď sa ocitnete v koži influencera:
“Fake Famous” and the Tedium of Influencer Culture | The New Yorker
Alebo si prečítajte, ako vlastne influenceri vznikli:
Die Geschichte der Influencer & was Influencer Marketing heute ist (andrea-alton.com)
A ako to s nimi naozaj je:
