Každý časopis, či reklama, ktorú v januári registrujem, je buď o chudnutí, športe, alebo jedení zeleniny. Roky som robila v ženskom časopise a viem, že je to nielen trend, ale aj povinnosť. Čitateľky si to vraj želajú, lebo každá chce po sviatkoch chudnúť. Potom vám psychológovia ukážu krivky januárových depresií, ktoré šplhajú nahor ako kamzíky. Tie depresie nie sú zo zimy a ešte stále tmavých dní, tie sú z našich hlúpych zvykov. Ideme od decembrového nenažratého extrému, do januárového extrémneho detoxu.
Ľudia, prosím vás, kľud. Buďte na seba dobrí. Choďte na seba pomaly, máte čas. Tento šialený svet s obrovským obsahom informácií na nás valí jednu výzvu za druhou.
Pritom to, čo človek v januári najviac potrebuje, je čas pre seba. Čas, v ktorom robí svoje najobľúbenejšie činnosti. Aby sa dostal do rozbehu pozvoľna. Alebo aby si pripomenul, čo všetko sa mu podarilo a čomu chce v nastávajúcom roku venovať najviac energie.
Ja som v januári rada sama na tichých prechádzkach. Sľúbila som manželovi, že ho odveziem na dlhšiu preventívnu prehliadku do našej nemocnice KS Baden, po ktorej mu neodporúčali šoférovať domov samému. Mala som teda hodinu pre seba v nemocničnom parku pod jemným mrholením. Dostala som sa po rokoch späť na miesto, kde nemocnica vystavala pamätníky nenarodeným deťom, menšie a väčšie kamenné stĺpiky ukazujúce k nebu. Pred desiatimi rokmi v januári sme na jeden z nich pridali aj náš kamienok, spontánne som potratila v deviatom týždni. Vytesnené spomienky sa vrátili ako vlna. Práve sme sa prisťahovali z Lausanne do Wettingenu, nikoho som nepoznala, moja germanistika na švajčiarsku konverzáciu nestačila, dcéra mala dva roky a ja som ešte na ďalšie tehotenstvo nebola pripravená. Ten deväťtýždňový zhluk buniek to pochopil a bez veľkej drámy odišiel. Stalo sa tak mnohým ženám, no nie každá o tom hovorí. Odložený smútok však treba zo seba vyliať. Teraz, o desať rokov neskôr, mi bolo dovolené v parku si poplakať a uvoľniť aj zvyšok nespracovaného. Ale iba chvíľku, lebo cestičkou sa už valili dvojročné detičky z blízkych jaslí, ktoré rady na pravidelnej prechádzke počítajú anjelikov pri pamätníku. Bola som im za ich krik a veselosť vďačná. Spomeňme si na minulosť, poplačme si, dovoľme si smútiť, je to dôležité. Potom si predstavme, že sa našim smerom valí osadenstvo jaslí a nasajme ich jednoduchú detskú radosť zo života. Ten predsa vo svojej podstate nie je komplikovaný, k šťastiu človeku stačí málo. Želám vám, nech na život hľadíte očami jasličkárov, v rovnakej nespútanej radosti.
Ak neviete, čo si počať so začiatkom roka, možno nájdete inšpiráciu v článku z denníka N:
40 láskavých a pekných vecí, ktoré môžete urobiť v roku 2023 (dennikn.sk)
Usmievajte sa na druhých, pomôžte vyriešiť problém, urobte niekomu radosť, zaparkujte ďalej od domu alebo natočte na video starých rodičov a uchovajte vzácne spomienky.
Alebo tu:
52 acts of kindness: how to spread joy in every week of 2023 | Life and style | The Guardian
Urobte si v januári pohodu. Aj keď prší.
Foto : úžasná Rosie naive art
