Bojíte sa skočiť do neznáma?
Stretla som prednedávnom dve ženy okolo štyridsiatky, obe veľmi inteligentné a rozhľadené. Obe si už čo-to preskákali a obe sa presne v tomto momente nachádzajú na pomyselnom okraji priepasti. Staré presvedčenia im prestávajú fungovať. Rastie v nich nespokojnosť so smerovaním ich života. Majú chvíle, kedy by sa najradšej na všetko vykašľali, ale majú zodpovednosť za deti. Boja sa podstúpiť náhlu zmenu, lebo sú presvedčené, že by sa ich namáhavo vystavaný svet zrútil a ony by zahynuli v jeho sutinách.
V tarote jestvuje karta blázna. Stojí na okraji priepasti, no nepozerá nadol, ale s nádejou hľadí smerom do neba. Nesie si so sebou v malom batôžku všetko, čo vlastní a navyše bielu ružu, symbol oslobodenia sa od nízkych pudov. Vravíme si, blázon! Veď ak vykročí, zabije sa! No tento blázon verí v krásu jeho nasledovného dobrodružstva a má nádej, že aj keď vykročí do neznáma, čaká ho čosi úžasné.
Vo vynikajúcej knihe Super mozek od D. Chopru a R.E. Tanziho sú opísané naše postoje: Ja verím, Ja dúfam a Ja viem. Sú veci, v ktoré veríme, v ktoré dúfame, a ktoré s určitosťou vieme. Tieto veci formujú náš život. Dúfali sme, že raz budeme dospelí, že nás raz niekto bude mať rád, verili sme vo svoje schopnosti a nakoniec sme vedeli, že nádej a viera sa dokážu premeniť na realitu. Všimli sme si, že ak sa do niečoho s naozajstným odhodlaním pustíme, dokážeme to. Učili sme sa na škole ako sprostí, kým sme tú skúšku nezložili. Spálili sme niekoľkokrát spojku, no nakoniec sme sa naučili šoférovať. Zabehli sme maratón, vyhrali súťaž, naučili sme sa tancovať alebo hrať na hudobnom nástroji, pretože: „Život sa má odvíjať od túžby k jej naplneniu.“
No akonáhle sme začali pochybovať, náš obraz o svete sa začal kaziť. A teraz sa niektorí z nás nachádzajú na okraji priepasti, lebo zistili, že takto svoj život nechceli. Že si to celé inak predstavovali. V tejto situácii sa dajú urobiť iba dve veci. Ostať stáť na mieste a dúfať, že všetko sa vyrieši samé od seba. Že nám muž nášho života zrazu z ničoho nič začne venovať viac pozornosti, že nám šéf sám od seba pridá na plate. Alebo si priznáme, že sme blázni, keď sa držíme hlúpych vzťahov a zamestnaní, ktoré nás netešia a vykročíme do neznáma. A budeme dôverovať vesmíru, že nám pomôže a že nejako už bude. Môžete vziať na to jed, že pomôže. Za podmienky, že sa zbavíme všetkých svojich strachov.
Tie ženy by povedali: „Ako môžem odísť, ako môžem veci zmeniť? Veď nič nemám, nič neviem. Som neschopná a veľmi unavená.“ Jasné, boli sme v tých stavoch všetci. Ten chaos sme skrátka pre jeho obrovské rozmery nedokázali vyriešiť. Presne vtedy si treba sadnúť na hodinu do tichej miestnosti. Ako sa vraví, odstrániť sa z chaosu. Pozrieť sa na to zhora. Opýtať sa svojho udupaného Ja ako nestranný pozorovateľ, čo by si tak najviac želalo. Odpovede začnú prichádzať v momente, keď sa započúvame do seba.
Tie dve ženy majú šťastie, že máme november. Jedenásty mesiac v spirituálnom svete znamená naše zrkadlo. Teraz si už nemôžeme klamať. Teraz je čas, kedy si sami sebe musíme povedať pravdu do očí. Toto je moment, v ktorom si priznáme naše chyby a zlyhania, pochopíme ich a premeníme ich na stavebný materiál. Nádhera! Odteraz už nie sme nikoho obeť. Odteraz dokážeme úplne všetko! A ak náhodou ľutujeme, že sme tam, kde sme, lebo sme sa v minulosti málo učili, nezúfajme. V knihe Super mozek je spomenutá štúdia, podľa ktorej sa z každého z nás môžu stať experti na hocičo, ak danej problematike venujeme 10 tisíc hodín. Ak vyjdeme z predpokladu, že v našom veku už ovládame pár vecí, ktoré nás bavia, stačí na týchto kvalitách stavať a zdokonaliť ich. Stačí sa sústrediť, mať cieľ a veriť a dúfať, že sa oplatí byť bláznom.
Kniha: Super mozek (Deepak Chopra) | Martinus
Tit. foto: The Light Seer’s Tarot od Chris-Anne Donnelly
