Prečo sú centrá pre Čechov a Slovákov v zahraničí dôležité
Som vo Švajčiarsku takmer dvanásť rokov. No až tento rok som našla pokoj a zmierenie s tým, že tu som doma. Že tu je moja budúcnosť. Niekedy to skrátka trvá. No v tento víkend sa môj transformačný proces uzavrel.
Kým naše mesto Baden slávilo Kúpeľný festival plný svetiel (fotky si môžete pozrieť na Facebooku a Instagrame Švajčiarskej kravy), o dvadsať kilometrov ďalej v Zürichu zatiaľ jedna neúnavná Češka s jednou nezničiteľnou Slovenkou chystali celovíkendové halloweenske oslavy v Centre Čechov a Slovákov. Češka Janka Vaňková vedie v centre Českú školu bez hraníc, kde deti absolvujú štyri hodiny češtiny týždenne, aby nemuseli v Čechách robiť rozdielové skúšky. So Slovenskou Monikou Harlander organizujú Workshopy, kreatívne dielne, oslavy, skrátka všetko, čo pomáha krajanom lepšie sa orientovať v novom svete a neskôr nezabudnúť na svoje korene. V Spielgruppe Tobogan sa pod úžasnou šmykľavkou stretávajú české a slovenské detičky od dvoch rokov. Školu podporuje Ministerstvo zahraničných vecí v Prahe, no kvôli vojne na Ukrajine skrátilo dotácie o polovicu. Jana teda s Monikou organizujú rôzne podujatia a neprestajne hľadajú nápady, ako prilákať ľudí.
Máte špeciálnu schopnosť, alebo zamestnanie, ktoré chcete Čechom a Slovákom v centre predstaviť? Viete spievať a hrať a chcete zorganizovať koncert? Máte priateľov iných národností, či sponzorov, ktorí by centrum mohli podporiť? Sem s nápadmi! Centrum sídli iba päť minút chôdze od stanice Oerlikon, ideálna poloha.
Centrum tiež prenajíma výborne členený priestor pre rôzne súkromné akcie a oslavy. A hneď jednu z nich sme tam zažili v sobotu večer. Janka, Monika a pomocníčky podávali guláš, rajskú s knedlíkem, buchty, palacinky a pri vínku sa spievalo a tancovalo s prekrásnou muzikou kapely Jahomanka. Všetky pesničky, ktoré môj moravský dedko spieval, sa mi vrátili v podobe zimomriavok, no nevyvolali už nostalgiu, ale radosť, že to krásne, čo si pamätám z detstva, pretrváva.
Viem, že Česi a Slováci sa nezdružujú tak verne, ako napríklad Taliani či Brazílčania. Všade máme tendenciu prispôsobiť sa okoliu a prijať ho za svoje. Naša generácia totiž odišla z rodísk s pocitmi frustrácie a je pre nás ťažké spomínať na niečo, čo napriek nádejam prestávalo fungovať.
Myslím si ale, že veselý český a hĺbavý slovenský duch by mal prežiť. Sme skvelí a šikovní ľudia. Vieme tvrdo pracovať a naša schopnosť prispôsobiť sa nie je na škodu, práve naopak. Zdedili sme neoblomný korienok, z ktorého rastieme v parádne silné, farebné, všetkými vetrami ošľahané stromy. Videli a zažili sme si všeličo, vieme teda poskytnúť kyslík a útočisko ostatným okolo nás.
Nemusíme byť vrúcnymi milovníkmi českého a slovenského folklóru. Nemusíme ho predávať našim deťom, aby česká a slovenská kultúra nevymrela. Stačí, keď budeme dobrými ľuďmi a napriek možno boľavým skúsenostiam z minulosti si neprestaneme pomáhať.
Keď potom v duchu pozdravíme svoje vnútorné dieťa, ktoré sa kedysi v Československu naháňalo s kamarátmi po ulici, budeme vedieť, kde sme doma. A ak sme ešte niektoré zo strelených plánov toho dieťaťa neuskutočnili, je najvyšší čas.
Centrum nájdete na Facebooku aj Instagrame a kontaktovať či podporiť ho môžete na stránke:
Úvod – Centrum čechů a slováku Curych (centrum-cs-curych.ch)
