12. September
Sedím vo vlaku Bratislava – Zürich, idem zo svadby. Som hore od 4:45 a hlava pracuje na plné obrátky, vyhecovaná uhučanými chlapcami, elektrikármi, ktorí cestujú za prácou do Švajčiarska a už od šiestej ráno si nalievajú marhuľovicu. Sme v prvej triede a ak sa neozve ten veľký Rakúšan vpredu, pôjdem to vybaviť ja.
Milí moji, tento víkend som sa intenzívnejšie spojila s mojimi koreňmi. Priateľka, Slovenka žijúca vo Švajčiarsku, sa vydávala v Trenčíne. S mojou naj kamoškou z Bánoviec sme jej robili družičky, pravé ruky, ukľudňovateľky a štylistky pre fotenie. Na slovenskej svadbe som bola naposledy pred desiatimi rokmi a nepočítam ju za pravú, keďže ľudové tradície sa okolo Bratislavy príliš nepraktizujú. Tu ale bolo všetko. Odobierka, kostol, autobusom na zábavu, tance, kapela, koláče, čepčenie, ľudové spevy, dojatie vo vlnách nepretržite celý deň. Samozrejme, aj pálenka, oplzlé vtipy od starcov, mládenci s prskavkami nebezpečne blízko pri účese nevesty, hlavný čašník nepríjemný ako otlak a iná slovenská klasika. Ale najmä šťastný pár, ktorému svadba vyšla až na tretí pokus, však o to srdečnejšie.
Slovensko je vám úchvatná krajina. Akoby tu fungovali celkom iné fyzikálne zákony. Čas na niektorých miestach ešte stále stojí a na tankodrómové cesty treba mať žalúdok z ocele. No podnikaví mladí ľudia vám v skrytom kúte Trenčína vyčarujú fantastické ázijské špeciality a kávu od výmyslu sveta, o nebeskej zmrzline ani nehovorím. Staré skostnatené zmýšľanie vytláča to nové, pružné, radostné. Na hrade Beckov je konečne lešenie a žeriav. Opravuje sa, žije sa, dýcha sa. Na pumpe v Svinnej vám skoro ráno v sobotu naservírujú mňamózny teplý muffin so šálkou kávy. Šikovná kaderníčka vstane na 6:30, aby vás za hodinku premenila na filmovú hviezdu. Priateľka vytvorí umelecký dar na požiadanie pre novomanželov, lebo ju teší robiť celkom cudzím ľuďom radosť. Na jarmokoch nájdete stále krajšie veci a pijete stále lepšie víno. Tu nepotrebujete ani neurolingvistické programovanie. Keď neviete vypudiť zlú myšlienku, pustíte si slovenské alebo české odrhovačky a máte vybavené, refrény v hlave prekryjú všetko ostatné.
Preto sme sa pri včerajšej večernej prechádzke Prievozom s inou blízkou dušou dohodli, že ak naše životy zas prepadnú chmáry, predstavíme si, že žijeme v kreslenom filme a po hlave môžeme dostať akurát tak nafukovacím kladivom. Napriek všetkým nedokonalostiam máme my, narodení na Slovensku, vrodenú húževnatosť, humor a rytmus, len čo začnú hrať. Neprestávajme preto tancovať, nech sa deje čokoľvek a nech sme kdekoľvek.
PS: Update k hlučným chlapcom. Keď sa už začali zhromažďovať okolo sedadiel a spomínať Drišľak, vbehla som na nich, vopchala im do rúk marcipán v čokoláde (prepáč, Mami), nech ma konečne nechajú spať. Najskôr mi chceli nalievať, ale potom sa stíšili a teraz odfukujú. Kill them with kindness.
Zážitkový vlak Bratislava – Zürich
Cestu priamym vlakom z Bratislavy do Zürichu si najvýhodnejšie kúpite online cez portál Železničná spoločnosť Slovensko ZSSK. Za prvú triedu býva len minimálny príplatok, odporúčam. Priamo zo sedadla si môžete objednať jedlo a nápoje, ktoré vám vlakový personál prinesie. Na nočné vozne s ležadlami som zatiaľ počula málo dobrého, preto preferujem denné spoje. Majte pri sebe malú hotovosť v eurách aj švajčiarskych frankoch. Môže sa stať, že platobný terminál nebude fungovať. Nezabudnite na vlhčené obrúsky a dostatok papierových obrúskov. Ku koncu cesty sú toalety v horšom stave. Určite investujte do zvukotesných slúchadiel, nafukovacej podušky okolo krku a masky na spanie na oči, ak sa nemusíte po ceste starať o iného člena rodiny. Vlak vás zaručene ukolíše niekde počas deväťhodinovej cesty do spánku.
