Kým to vo svete navôkol vrie, my prežívame naše malé drámy. Dcéry prežili týždeň denného športového tábora. Sedemročná si ho užívala, dvanásťročná sa hneď v prvý deň zaplietla do konfliktu. Podľa jej výpovede nakričala na skupinku chlapcov, ktorí pri rieke hádzali kamene do labutí. Od tej chvíle to šlo. Hádky, oblievanie vodou, neustále napádanie.
Moja dcéra nie je anjel pokoja. Keď sa niečo melie, je vždy pri tom a cielenými poznámkami prilieva olej do ohňa. No tentoraz sa situácia vyhrotila rôznymi premennými. Dcéra bola o rok staršia od všetkých ostatných detí a len o málo mladšia od vychovávateľov, čo jej dávalo pocit nadradenosti. V snahe upratať všetko bezprávie si čoskoro vyslúžila prezývku „Arschgige“, vo voľnom preklade z alemančiny „sprostá krava“, čo brala ako obrovskú nespravodlivosť. Keď traja deväťroční tyrani labutí zistili, že ju ľahko rozpália, lietali okolo nej ako otravný hmyz.
Chyba, ktorej sa moja dcéra dopustila hneď na začiatku, bolo zmätenie nepriateľa slovenčinou. Vynadala malým švajčiarskym chlapcom v jej rodnej reči a ešte im aj prezradila, z akej krajiny pochádza. Chlapcom nebolo viac treba a už šli unisono: „Fuck Slovakia!“
Dva dni si to chcela dcéra vyriešiť sama, no keď mi prišla s plačom domov, na tretí deň som tam nabehla ja. Našla som si jedného z chlapcov a porozprávala sa s ním. Bola som milá a poprosila som obe strany, aby sa k sebe správali slušne a navzájom sa rešpektovali. Matka dotyčného si ho práve prišla vyzdvihnúť a daná situácia sa jej vôbec nepáčila: „Obe strany sú na vine!“ vykríkla a odtiahla syna hneď bez dohovoru preč.
„Klasika, tieto matere,“ vzdychla som si pre seba a to som veru nemala. Moje deti to počuli a ja som si až neskôr uvedomila, aké nebezpečné zovšeobecnenie som použila. Je pravda, že odkedy žijem vo Švajčiarsku, mala som pár výmen názorov so švajčiarskymi matkami. Ale to neznamená, že všetci miestni majú problém s komunikáciou.
Odkedy sme boli sami deti, počúvali sme, ako sú hentí zlí a hentí zas šibnutí. Cigáni vraj vždy len kradnú, Maďari sú špekulanti, Poliaci šmelinári, Nemci rasisti. Nebolo ale treba chodiť ďaleko, veď Bratislava si robila srandu z cezpoľných a tí zas „némohli ani póčuť blávačtinu“. Skupinky sme hneď hádzali do jedného vreca, bolo to také jednoduché. Keď sa Európa začala spájať, zrazu boli nebezpečné iné menšiny. Moslimovia, Vietnamci, homosexuáli. Len nájsť kolektívneho nepriateľa.
No tu, v národnostne mimoriadne pomiešanom Švajčiarsku, sa pekne zapotíte, ak chcete bez predošlých informácií niekoho niekam zaradiť. Pomiešaní sme totiž takmer všetci. A zhodou okolností, moja priateľka s najdlhším, ozaj čisto švajčiarskym rodokmeňom, vyzerá ako krásna Peruánka.
Takže si dávajme pozor, a najmä pred deťmi, ako ľudí škatuľkujeme. Ľudia sú predovšetkým ľudia. Aj keď sa pohádajú, alebo na vás nakričia, sú to ľudia. Možno mali extra naprd deň. Ak je niekto násilný vedome, bolo na ňom páchané násilie na tele či na duši v minulosti. Nie je to ospravedlnenie jeho činov, ale mnohé to vysvetľuje. Násilníci potrebujú pomoc. Aj strelec zo Zámockej v Bratislave volal svojimi statusmi a činmi niekoľkokrát o pomoc. Iba si to nikto neuvedomil. Aj z nenávisti sa dá vyliečiť, som o tom pevne presvedčená. V prípade troch mŕtvych ľudí je však už neskoro.
Keď majú deti v škole s niekým problém, manžel im zo srandy povie: „Kopni ho do zadku!“ Nesúhlasím s ním, lebo bitka nerieši veci natrvalo. Radšej im pripomeniem iné techniky, napríklad obrátiť otvorené dlane voči útočníkovi a pokojne povedať: „Som tvoje zrkadlo. Povedz si, čo potrebuješ.“ Je to veľmi zjednodušené, ale na začiatok to pomáha. Moje pubertujúce dieťa s krátkou zápalnou šnúrou sa predovšetkým učí pokoju. Nenechať sa vyprovokovať. A to je čosi, čo by sme mali ovládať všetci. Ale to, čo si deti navždy zapamätajú, je fakt, že sme sa ich zastali. Že pomoc prišla včas. Že kým sa rozprávame, všetko sa dá vyriešiť.
Šikana, šikana dětí, mobbing – dá se bránit? | Rehabilitace.info
Šikana na škole vychováva „pokrivených“ ľudí (eduworld.sk)
How to Be Tough: Raising Mentally Strong Kids (verywellfamily.com)
