Dlho som bola o sebe presvedčená, že nič poriadne neviem robiť. Písala som, áno, ale píšu tisíce iných. Varenie som brala ako povinnosť, nie pasiu. Môj balkón plný rastliniek bol v mojich očiach len priemerne pekný. Ani nastajlovať som sa veľmi nevedela, farby a štýly mi unikali. Spievala som si, ale s tým, že sály aj tak nikdy nevypredám. Hovorím pár jazykmi, ale nie tak dobre, aby som v nich mohla knihy písať, skrátka, považovala som sa vždy za niekedy horší, niekedy lepší priemer.
Na čom som si ale vždy dala záležať a bavilo ma, bolo vytvoriť pre moje decká tematické oslavy, všetko to vyrobiť a potom sa pár hodín s deckami zabávať a pozorovať ich, ako reagujú, ako sa tešia a ako im svietia oči.
Sofie si na siedme narodeniny priala Minecraft oslavu, lebo staršia sestra občas dovolila nakuknúť do jej staviteľského Minecraft sveta. Žiadny digitálny Minecraft sa ale na sklamanie chlapcov nehral, zato sme dali tri hodinky s postavičkami z hry, všetky doma vyrobené z krabíc. Sofie usilovne pomáhala a v deň oslavy sa dokonca aj veľká puberťáčka nechala presvedčiť, že v záhrade je väčšia zábava, ako za počítačom.
Po takejto oslave sa ma zakaždým ostatné deti opýtajú, kedy sa zas môžu prísť k nám hrať. Tohtoročná bola pre nás mimoriadna, lebo Sofie pozvala polovicu triedy. S týmito prvákmi nás čaká ďalších spoločných päť rokov a poznať sa navzájom s jej spolužiakmi aj rodičmi je pre mňa veľmi dôležité. Chcem tým ale povedať, že:
Každý z nás má talent.
Niekto ovláda čísla a dokáže vytvoriť daňové priznanie ako kus umenia, niekto vie pripraviť pre starých ľudí v dome seniorov program, ktorý im dodáva energiu, niekto je skvelý šofér a vozí potrebné náklady do vzdialených krajín, niekto pečie famózne torty na nezabudnuteľne stretnutia.
Každý jeden na tomto svete niečo vytvárame. Buďme hrdí aj na tie najmenšie kreácie, lebo tvoriť a ľúbiť je odpoveď na otázku o zmysle života.
Videla som starý krátky rozhovor s Amy Winehouse, ktorú redaktorka zastavila po mimoriadne úspešnom koncerte.
„Aký to bol pocit, mať takýto ohlas a úspech?“ opýtala sa redaktorka.
„Bolo to celé na hovno, celý tento koncert, fakt jedna sračka…“ odpovedala jej Amy.
Ak neviete, kto je Amy, priblížim. Bola to speváčka so zamatovým hlasom a mimoriadnym umeleckým talentom, no jej nezdravá miera sebakritiky ju v mladom veku odviedla na druhý svet.
Dnes, keď som dozrela a už poznám svoju cenu, všimla som si zaujímavú vec. Všetko, o čom som bola presvedčená, že mi moc nejde, sa mi odrazu darí. A to presne od momentu, odkedy som sa uvoľnila a prestala sa v kuse kritizovať a porovnávať. Varenie ma viac baví, rastlinky si spokojne rastú, spievaním robím radosť sebe a členom nášho ansámblu, a aj kniha sa už rodí. Ktovie, možno raz bude aj v preklade. Nechala som energii voľný priebeh. Neblokujem si hlavu myšlienkami na lepších, krajších, úspešnejších. Iba im úprimne želám každý jeden úspech a teším sa, že naša planéta disponuje šikovnými ľuďmi.
Tvorte a ľúbte. Nech vami prúdi krásna energia, ktorá pomáha zachraňovať tento svet.
