O tom, ako som sa stala prípadom pre Dr. Housea

Aj strojček na zuby vám môže zachrániť život.

Milí moji, život je skutočne veľmi srandovná záležitosť. Vyrozprávam vám dnes príbeh v štýle Dr. House, ktorý kvasil pol roka. Ak práve papáte alebo doktorské seriály neobľubujete, radšej nečítajte. 

Pred pol rokom sa u mňa objavili záhadné tráviace ťažkosti. Mala som kŕče v žalúdku, no povedala som si, asi nejaký zápal. Nasadila som diétu a repíkový čaj a o týždeň mi bolo lepšie. Som typ stresora, ktorý keď sa trápi, zvykne mu to udrieť na žalúdok. Doteraz som teda viac-menej vedela, čo s tým. Tentoraz ale bolesti neustávali. Akonáhle mi bolo lepšie a chcela som sa postupne vrátiť k normálnej strave, bolesť bola späť. Volala som koncom februára domácemu lekárovi, ale skôr, ako som sa k nemu dostala, schytali sme zas koronu.

Niekoľko mesiacov som teda žila na zemiakoch, zelenine a repíkovom čaji, dve návštevy lekára nepriniesli vôbec nič, iba nejakú tabletku proti refluxu, z ktorej mi prišlo zle. Lekár všetky moje ťažkosti pripisoval korone. Z krvi nič nezistil, ale moje nedobrovoľné schudnutie o šesť kíl za päť mesiacov ho predsa len trochu znervóznilo.  Konečne ma prihlásil na sondu žalúdka a kolonoskopiu. Termín vyšetrenia, ktoré mi rodičia a starší susedia opísali vo výdatných hororových obrazoch, ma čakal o tri týždne. Medzitým sa ale jedna z mojich kamošiek zamyslela:

„A skúšala si byť chvíľu bez strojčeka?“

Pozerala som na ňu v nemom úžase. Presne tak dlho, ako mám tráviace problémy, nosím priehľadný plastový strojček deň a noc.

Moje priehľadné alignery sú super vec. Takmer neviditeľné a po pol roku som skutočne videla výsledky. 

Začala som ale pátrať na internete a skutočne, našla som ľudí, ktorí sa sťažovali na tráviace problémy v tom istom období, ako nosili priehľadné aligners. Vyzerá to tak, že prílišná slinivosť zapríčinená cudzím objektom v ústach môže u citlivejších organizmov vyvolať reflux. Nie je to ale vedecky podložené, preto ani tento text neberte ako všeobecne použiteľný argument.

 

Po vybratí alignerov všetky bolesti zmizli. Môžem jesť aj piť ako predtým, s tým rozdielom, že som si pár diétnych návykov ponechala. Doprajem si iba jednu kávu za deň a takmer nejem čokoládu. Na gastro- a kolonoskopiu som teda šla pred pár dňami v stave úplnej pohody a totálnej čistoty, lebo som sa po vypití dvoch pollitrových preháňadiel určite leskla aj zvnútra.

„Ste tu kvôli prevencii?“ opýtala sa milá lekárka s tým, že bez zjavných problémov som na takýto zákrok mladá. Odporúča sa od päťdesiatky. Rozpovedala som jej teda môj príbeh a ona mi potvrdila, že prílišná slinivosť skutočne môže vyvolať bolestivý reflux.

Nervózne som sa vystrela na ambulantné ležadlo a nevedela som si predstaviť, ako do mňa naraz chcú vopchať hadičky z oboch koncov. Sestrička však na mňa žmurkla a vraví, že ma teraz fajne uspí a keď sa zobudím, bude po všetkom. Ešte som sa jej smiala, že také predsa na ambulantnom stole nie je možné, a už ma nebolo. Poslala ma uspávadlom do krajiny krásnych snov a veľmi výdatného hodinového spánku. Keď som sa prebrala, bolo skutočne po všetkom. Jediné, čo som cítila, bolo mierne škriabanie v hrdle, ale moje útroby, ani dolný koniec sa nijak nesťažovali. Ešte som bola otrtúlená a obliekala som sa pomaly, len som neveriacky krútila hlavou, čo všetko moderná medicína dokáže.

Sestrička mi uvarila kávu a kým som ju labužnícky po 25-hodinovej hladovke chlipkala, ukázala mi doktorka fotky môjho vnútra. „Dobre, že ste prišli. Našli sme vám jeden polyp na hrubom čreve a hneď ho aj odstránili. Poslali sme ho na biopsiu, tieto potvory môžu narobiť pekné problémy, či prerásť do rakoviny. Takto vás máme pekne pod dohľadom, nateraz je všetko v poriadku.“ Ukázala mi aj zvyšky refluxového zápalu, ktorý bol na ústupe, zaželala všetko dobré a poslala ma domov.

 

 

 

 

Pán manžel si ma vyzdvihol ešte mierne utlmenú, ale vysmiatu. Nemohla som tomu uveriť. Vďaka túžbe po rovných zuboch sme prišli na skrytý problém, ktorý by sa inak v mojom veku vôbec nehľadal. Až naši mi do telefónu potvrdili, že otec mal ten istý nález tiež, ale v oveľa vyššom veku. Ide teda o genetiku.

Keď som pátrala ďalej, natrafila som na info, že Slováci vedú v rebríčkoch výskytu rakoviny hrubého čreva a konečníka. No ani Švajčiari na tom nie sú lepšie. Rakovina hrubého čreva je druhým najčastejším typom rakoviny, na ktorú sa vo Švajčiarsku umiera. Oba národy jedia veľké množstvo spracovaného mäsa, v tom možno nájsť paralelu. Ak ide o ľudí ako ja, ktorí také mäso vôbec nejedia, nefajčia a pijú len striedmo, môže ísť o spomínanú genetiku.

Paradoxne, môj bratranec Boris Pekárek je špičkovým gastroenterológom v Národnom onkologickom ústave. Moje problémy mi však prišli príliš malicherné, aby som ho nimi obťažovala. Nech mi je to ponaučením do budúcnosti. Pripájam o ňom trochu starší článok a video, kde vám vysvetlí, na čo si dávať pozor.

Rozhovor s primárom Gastroenterologického oddelenia v mesačníku Zdravie | Národný onkologický ústav (NOÚ) (nou.sk)

Čo urobiť, aby obávaná kolonoskopia nebolela? | Ide o zdravie | Relácie | TV Pravda.sk

Polyp: Príznaky, príčina a liečba polypov (bioliek.sk)

PS: Ak vás v tomto momente prepadol strach, či aj vám niečo neleží skryté v útrobách, upokojte sa. Preštudujte si najskôr rodinnú anamnézu, zamyslite sa nad svojou životosprávou a stupňom stresu a keď vás čosi z toho znepokojí, choďte sa poradiť s odborníkom. Hlavne sa naučte počúvať svoje telo, sami by ste ho mali poznať najlepšie. A čo sa týka strachu z lekárov, ja pred každým vyšetrením alebo ťažkou skúškou poprosím Univerzum, aby sa stalo to, čo je pre mňa v tom momente najlepšie, poďakujem a všetko pustím z hlavy. Vychádza to vždy. Môj manžel si pri pohľade na mňa vtedy klope na čelo. On verí iba tomu, čo vidí. Momentálne ale vidí spokojnú a vyrovnanú manželku, ktorej zas chutí jesť. Whatever works – každému to, čo funguje. Majte pokojný deň, priatelia.

Please follow and like us:
fb-share-icon