O ideáloch a realite modernej žienky domácej

Páči sa mi slovné spojenie, ktorým ma prednedávnom označila Katka. Moderná žienka domáca. Vraj ja som moderná žienka domáca? Tak sa na to kuknime pekne poporiadku…

Byť moderná pre mňa neznamená sledovať módne trendy a obliekať sa podľa nich, štýlovo, prinajlepšom aj značkovo. Ja na to, popravde, ani nemám cit. Sledovať najnovšie seriály na Netflixe? To nie je moja priorita. Jazdiť na modernom aute? Kdeže! Iba čo mám nervy z tých tempomatov a čojaviem-matov. Nerada som odnevidím-donevidím na sociálnych sieťach, tobôž komentovať nejaké diskusie. To je dnes tiež moderné, starať sa do druhých a nasilu im tlačiť svoje názory. Sprístupniť môj súkromný život a prekročiť hranicu komfortu je už na tomto blogu pre mňa výzva. Idem ale podať svedectvo o živote matky s maličkými deťmi s malým vekovým rozdielom bez pomoci rodiny. Skrátka, idem sa tu vyžalovať.

Byť modernou znamená pre mňa skĺbiť moderné výdobytky techniky a môj život tak, aby pracovali pre mňa. Pre mňa! Aby som si mohla oddýchnuť, plne sa venovať deťom bez kriku a hádok, uľahčiť si život a nezabiť v sebe dušu a silu. 

Napríklad taký robotický vysávač. To je tutovka, aj keď som neverila, že to tá malá beštia zvládne. Alebo práčka a sušička priamo v byte! To je na švajčiarske bytové pomery čistý luxus. Nemoderné mamy ju majú v pivnici. 

Takže tieto moderné vychytávky perú, sušia, umývajú riad, vysávajú a utierajú podlahy. Deti pichnem mužovi hneď, ako otvorí dvere na byte. A čo teraz robí tá žienka domáca? Nevarí, nie, nie, neupratuje, nie, nie, nevysáva a dupľom nežehlí. Čo, do horúceho pekla, robí?

Poviem vám to. Niekedy nerobím ničové nič a len kukám do blba, počúvam to magické ticho alebo skôr biely šum (autá za oknami, hukot práčky, vysávača či umývačky, hádky od susedov: Yess! Aj druhí sa vadia!). Niekedy hľadím do tej TV bedne, pokojne aj na nejakú fajnú tureckú telenovelu. Nech ma od nervov rozdrapí, aké primitívne scény sa tam odohrávajú. Aspoň chvíľu ale neriešim detské spory a požiadavky. Len tých 45 minút. Jedna časť telenovely. Alebo opäť dostanem chuť po vzdelaní a otváram knižky.

  • Nemčina pre samoukov, niekedy aj taliančina, španielčina, angličtina. Podľa chuti.
  • Píšem. Hej, poznám tú krásnu terapiu vypísania sa.
  • Sledujem kurzy seba rozvoja a sebapoznávania (Katarína Runa, Wim Hof, Dr. Bradley Nelson, …). 
  • Cvičím jogu, jogu, jogu a meditujem. A mám dušu na mieste. 

Alebo sadám na bicykel bez tempomatu, najlepšie aj bez svetiel, a to sa už moja kamoška chytá za hlavu. Kvôli nej sa vrátim do “bicyglárne” a beriem si aj prilbu na hlavu, lebo sa mi nechce počúvať, aké to je nebezpečné. Čauko, Peti! Určite si sa spoznala. A bicyklujeme o dušu spasenú do mesta. Alebo si vyrazíme na nákupy, na jedlo a drinky. Takže športu a seba rozvoju zdar a robote v domácnosti pokoj!

Koho by zaujímal náš denný režim, prikladám aj denník neaktívnej matky. Rada by som bola  modernou matkou aj vo výchove. Rešpektovať a byt rešpektovaný. Ej, ale to už je vysoký level. Byť moderná matka? Kto to kedy počul? Moderná matka predsa znamená rozmaznané deti. Alebo? Samozrejme, moje dievky majú len dva a štyri roky, takže presadiť moderné praktiky obojstranného rešpektu ide ťažko. Doteraz u nás prevládal policajný dozor. Naša výchova ide asi ako v lete na saniach. Furt to kvíli, furt to piští a lietajú iskry. A bez pomoci opatrovateľky to my dvaja sami nedávame tak, ako by sme si predstavovali.

Takto by vyzeral môj ideálny svet bez tých škrípajúcich saní:

6.00    Budíček. Joga, meditácia, dýchanie, studená sprcha a lahodná káva.

7.00    Deti sa zobúdzajú. Spoločne máme zdravé raňajky.

10.00   Pohyb a pobyt vonku za každého počasia.

12.00    Zdravý a výdatný obed z jedálneho lístka, ktorý by sa rovnal Michelinskej reštike.

13.00    Oddych/spánok. Mama má čas. Píše, rediguje, vybavuje, objednáva, počúva podcasty.

15.00     Pohyb a pobyt vonku za každého ušomraného počasia.

18.00    Zdravá a výdatná, najlepšie teplá večera.

20.00    Spánok.

A realita?

7.00       Zvoní budík. Šľak ho traf, magora, zabudla som ho včera vypnúť. Deti kričia: mamííí,  jáááno. Slnko ani nevyšlo spoza buka. Vo Švajčiarsku je o siedmej ešte hlboká tma.

8.00       Vypadnem z postele v polohe asána mŕtvoly. Káva je prvé, na čo myslím.

10.00    Varím a deti sa vozia na autách po byte. Niekde vzali palice a hrajú sa na pištoľníčky. Potom sa pobijú, ja robím policajta a hučím po nich.

12.00    Obed. Deti chcú volať babkám, prababkám aj Mariške. Hlavne, nech je niekto doma a bude sa s nimi hrať hry na Messengeri, len aby nemuseli jesť zdravý obed z jedálneho lístka z čias slovenskej základnej školy.

13.00    Spánok. Spím s nimi počas počúvania podcastu.

15.00    Odchod von, lebo už ma šľak triafa. Deti sa menia na anjelikov, každý nás zdraví, deti sa usmievajú, každý hovorí, aké sú sladké a zlaté a milé. A ja v duchu obraciam oči do neba.

17.00    Zavesím deti mužovi, len čo stlačí gombík na výťahu. Mám frei.

18.00    Varím, upratujem, počúvam podcasty, sedím na balkóne. Cvičím jogu. Píšem. Maľujem si, tancujem a spievam si, meditujem.

Nestíham všetko, čo chcem, pretože je toho veľa. Dvakrát do mesiaca opatrujem popri mojich deťoch aj trojročného chlapčeka a keď sa chystá oslava, napečiem aj tri torty. Ešte mi celkom nejde kradnúť si toľko času pre seba. Čo je teda dokonalý mix pre modernú žienku domácu?

Aspoň pre mňa na naštartovanie dňa káva. Potom joga tváre, nech nie som ako spuchlina.

Raz týždenne vaňa so soľou s maskou na ksichte. Knihy, časopisy a turecké telenovely. A kurzy seba rozvoja. To ja môžem a aj musím v dnešnej uponáhľanej dobe.

Dlho mi trvalo, kým som si toto všetko dovolila. Musím byť predsa pri deťoch. Musím ich predsa uspávať. Hladiť rúčku a spievať. Len ja ich musím kŕmiť a obliekať. Len ja viem dobre variť a najlepšie upratovať.

Nie nie, spamätala som sa. Dovolila som môjmu mužovi prevziať viac povinností a byť hrdinom pre svoju rodinu. On nech vedie naše smerovanie. Ja som stále na ceste učenia a táto cesta sa mi dokonca páči viac, ako očakávaný cieľ.

Alebo máte tip, ako by som sa rýchlejšie dostala ku svojmu ideálu? Budem povďačná za všetky reakcie, inšpirácie a rady. Nebojte sa, baby, byť radodajkami (tie, čo dávajú na všetko rady). Veď aj ja som rada tá, čo vedie, študuje, dáva rady, plánuje a usmerňuje. Rady si povymieňame. S kľudom Angličana sa na mňa môžete obrátiť.

 

 

Katka Daniš Kóňová

Foto: archív autorky

 

Please follow and like us:
fb-share-icon
error

Páči sa vám tento blog? Zdieľajte ho s priateľmi :)