Toto nie je reklamný blog pre Nové Nivy
Konečne po 15 mesiacoch v Bratislave. Zakaždým, keď sa vrátim, nestačím sa čudovať tomu množstvu mrakodrapov. Sú vyťažené, alebo prázdne? Sú len pre okrasu, alebo ich bolo naozaj veľmi treba? Máme na Slovensku toľko ľudí, ktorí by tieto veže naplnili? Lebo mám pocit, že je už pomaly viac Slovákov v zahraničí, ako doma.
Pri pohľade na novú autobusovú stanicu Nivy mi však srdce zaplesalo. Pozrimeže! Tak to už hej! Tu sa dá stráviť celý deň a netreba sa chúliť na veterných špinavých nástupištiach, prípadne blúdiť medzi centrom mesta a Euroveou. Tú otvorili v marci 2010 a aspoň čiastočne prichýlila turistov, ktorí si Bratislavu vybrali ako zastávku po ceste Európou. Ostať čakať na Nivách bolo za trest.
Pán manžel mi začal fyzicky dvoriť v apríli 2008, kedy sa odhodlal z letiska vo Viedni prísť autobusom na Nivy. Nivy mali vtedy 25 rokov a od slávnostného otvorenia v 1983 sa tam okrem veľkosti prúdiaceho davu takmer nič nezmenilo.
„Že si ty vtedy rovno neutiekol,“ doberám si ho. Musela som byť mimoriadne očarujúca, alebo on mimoriadne zúfalý, lebo sa na tie Nivy opakovane vracal. Každý si pamätáme, aké miesto hrôzy to bolo. Bezdomovci, ožrani, nepríjemné predavačky lístkov, aj útržkov toaleťáku, na jedenie len sušené ovocie a ešte suchší sendvič a na zahriatie nanajvýš ponožky z obchodu so zmiešaným tovarom. Ak ste si nohu nevytkli na klzkých schodoch, určite ste si ju namočili do mláky pred autobusom.
Zrazu sa po 15 mesiacoch vrátim do Bratislavy, a rovno pár dní po otvorení Nových Nív. Šla som si oči vyočiť. Aj pán manžel, ktorý už precestoval všeličo, bol veľmi príjemne prekvapený.
Našťastie žijeme v dobe, kedy si developeri s trochou zdravého rozumu dajú záležať aj na zeleni okolo projektu. Nivy sú najväčším zeleným projektom svojho druhu na Slovensku s 13 000 štvorcovými metrami novej zelene. Inžinier Ján Andrejko zo spoločnosti Apro, ktorá zeleň na Nivách realizuje, vysvetlil pre blog Nív, že sa nemusíme báť o krátku životnosť kríkov a stromov na streche. Ich koreňom vraj zabezpečili dosť miesta, aby mohli spokojne fungovať. Zelené strechy dokážu vraj poňať až 90 percent zrážok a odbremeňujú tak kanalizáciu. Navyše budovu v lete ochladzujú a v zime chránia, na energiách sa tak ušetrí 40 percent nákladov. Prešli sme sa po streche opakovane, s celou rodinou. Mama a jej generácia obdivovali celkom nové výhľady na staré známe miesta, štyridsiatnici sa tešili zo zelene a lavičiek a naše decká vykrúcali hlavy za obrovitánskymi budovami naokolo, ktoré im pripomínajú futuristické svety počítačových hier. Nivy sú šarmantné pre každého.
Samozrejme, sú mladé a trpia detskými chorobami. Na mnohých miestach ešte trčia káble a mnohé obchody sú stále prázdne. Možno preto som márne hľadala obchod so slovenskými darčekmi, hoci francúzske potraviny aj taliansku pekáreň pod strechou nájdete. V predajni kozmetiky im nefungovala registračná pokladnica a nákup mi vypisovali na starý dobrý paragon, čo ma šmahom v spomienkach vrátilo na staré Nivy. V Martinuse som nadšene šla zisťovať viac ku vystaveným čítačkám, ktoré by otcovým unaveným očiam čítali knihy, no boli iba vystavené. Ešte ich nepredávajú a nič k nim ani povedať nevedia. Mám ale Martinus rada, preto im dám šancu. Tekvicový humus v ich kaviarni bol napríklad famózny.
Najväčšou záhadou Nív je ale to, čo sa deje v podzemí. Stále nevieme, kto bude ľudí od polovice novembra voziť. Slovak Lines má nahradiť spoločnosť Arriva a k podpisu zmluvy malo dôjsť uplynulý piatok. Či sa tak naozaj stalo, som sa nedozvedela. Arriva totiž nemá dosť vodičov. Slovak Lines by im mohol prenechať svojich, ale podľa všetkého, sa títo dvaja spolu nerozprávajú ako urazené decká. Ak máte najnovšie informácie, sem s nimi, veľmi ma to zaujíma. Nech tie Nové Nivy nie sú nakoniec iba parádou, ktorá nesplní svoj účel. V Bratislave, meste nákupných centier, by to nebolo nič nové.
