O septembri vo švajčiarskej Floride

September, ty mesiac zberu hrozna a vyspevovania po viniciach. Ďakujem ti, že som ťa vďaka vínu dokázala prežiť, ty darebák. Trápil si ma roky, no konečne si ťa užívam.

Máte mesiac, ktorý sa vám zakaždým spája s náročnými udalosťami? U mňa je to jednoznačne september. Astmatické záchvaty na začiatku každého školského roku, opakovaná zmena zamestnania a zvykanie si na čudných kolegov. Na september pripadol aj posledný mesiac môjho prvého tehotenstva. Bola som obrovská, všetko ma bolelo, čítala som o pôrode príliš veľa (nerobte to, milé ženy) a pán budúci manžel bol zamestnaný hľadaním hniezda vo Švajčiarsku.  A keď som si konečne zvykla na život v cudzej krajine a na šarmantné Lausanne, museli sme sa odtiaľ sťahovať do nešarmantného Wettingenu. Kedy? V septembri. Zbohom, výhľad na Ženevské jazero!

V Lägern nad Wettingenom sa opäť začne čas ochutnávok, hurá!

Našťastie je Wettingen škaredý iba na prvý pohľad. Výhľad na jazero som vymenila za výhľad na vinice. Volajú sa Lägern, v septembri sa farbia dozlatista a silno mi pripomínajú mladosť nad Račou v čase oberačky. Naša rodina mala k vínu vždy veľmi blízko.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Perlivá osemnástka

Tesne pred osemnástimi narodeninami mi otec dovolil zúčastniť sa mimoriadneho posedenia. Istý pán Ferienčík obchodoval so zahraničnými vínami a ja som mohla byť pri degustácii. Otvorili sa mi nové obzory. Viete, ako chutí Kalifornia? Sviežo, s pichľavo-ostrým podtónom. A Južná Afrika? Čímsi zemito hutným, mohutným, neprebádaným. Na tú prvú ochutnávku celého sveta nikdy nezabudnem. Otec mi na oslavu narodenín vybral Moscato d’Asti, sladké, veselé biele vínko z talianskeho Barola. Také boli chute čerstvej dospelosti.

Odvtedy som prešla rôznymi fázami. Mala som priateľov, ktorých rodiny víno dorábali a priateľov, ktorí víno v prehnaných množstvách konzumovali. Istá spolužiačka nám tesne pred maturami takmer zomrela na otravu alkoholom a jeden známy sa tak strieskal z ríbezľového vína, že sa v omámení vyštveral na bratislavský kopec a odtiaľ kričal, čo si myslí o Mečiarovi. Od tých čias sa však našťastie mnohí z nás naučili piť a oceniť to, čo je dobré a kvalitné.

 

Pred rokmi na ochutnávke v našej obľúbenej Karpatskej Perle Šenkvice.

Nepi tie sračky!

Otec mi od tej osemnástky pravidelne vtĺkal do hlavy, že víno je umenie. On je, čo sa vína týka, perfekcionista. Pozná najvplyvnejšie vína sveta teoreticky a tie menej vplyvnejšie aj prakticky. Pozná naspamäť ročníky, vinice, producentov, aj ich deti, pozná pomaly každý šuter pod obľúbenou vinicou po mene a keby som verila na prevtelenia, poviem, že kedysi dávno založil vinice v Bordeaux. Pre priateľov pripravuje ochutnávky vín a je spokojný, že jeho dcéry žijú v krajinách s kvalitnou produkciou drahocenného moku. Neznesie, keď sa pije nekvalitný alkohol. K dobrému vínu pristupuje s úctou. Tá pramení z poznania, že za zlatom vo fľaši stojí tvrdá ručná práca a roky skúšania a testovania. Keď k tomu pridáte rozmary prírody a fakt, že nikdy neviete, aký ročník sa vám podarí, vravíme o umení s rizikom, a na také dačo sa podujmú iba ľudia, ktorí vínom žijú.

Otec vo svojom živle pri obdivovaní viníc v Provensálsku.

Švajčiari sú ale zvláštna fajta. Hoci majú prekrásne vinice, pijú iba tretinu vína z domácej produkcie. Napríklad takí Rakúšania vypijú takmer všetko doma vyrobené, až deväťdesiat percent! A Slováci – tí si radšej nalejú pivo alebo štamprlík. Nad vínom sa im nechce špekulovať, ani doň investovať. Na to im je príliš nestále, príliš komplikované. Pritom máme výborných slovenských producentov s vášňou pre strapce. Veď víno, ak nájdeme pre nás to pravé, dokáže vyvolať vlny inšpirácie a prebudiť kreatívnu múzu. S podmienkou pitia s mierou.

Aj Floridu tu máme

Povedali by ste, že Švajčiarsko sa môže klímou blížiť Floride? Ani vo sne, však? A predsa! Kantón Valais je naša švajčiarska Florida. Slnko sa tu do svahov opiera v priemere 55% slnečných dní za rok a s kantónom Ticino sa tak v prvenstve pretláčajú. Slnečná intenzita je taká vysoká, že medzi vinicami občas aj kaktus objavíte. A presne odtiaľto pochádza moje najobľúbenejšie švajčiarske víno Petit Arvine, vrelo odporúčam. Ak sa ale chcete blysnúť, prineste ako darček víno z najvyššie položenej vinice v Európe, z dedinky Visperterminen. V prevýšení od 650 do 1150 metrov nad morom dozrieva stará odroda Heida Visperterminen, špeciálne aromatické víno, z ktorého sa vám pri nadmernom požití zakrúti hlava aj bez nadmorskej výšky.

 

Výšky plné slnka. heidadorf.ch

V slnečnom kantóne Ticino hľadajte víno na pergolách. Kedysi dávno stavali vinári pergoly z nedostatku miesta. Na pergolách dozrievalo hrozno, pod nimi rástli rôzne druhy obilia. Dnes našťastie obilie vystriedali  chutné reštaurácie, pri ktorých často sídli aj vínna pivnica. Objednajte si Bianco di Merlot, vyložte si nohy na granitové lavice a kochajte sa atmosférou.

 

No srdcu najbližšie sú mi vinice, ktoré ma vítali pri prvom príchode do Švajčiarska, vinice Lavaux nad Ženevským jazerom. Aby to bolo dokonalé, jedna z prvých úžasných žien, ktoré som vo Švajčiarsku stretla, je Slovenka Martina Della Pietra, s ktorou okrem množstva spoločného zdieľame aj lásku k vínu. Býva neďaleko Lausanne v blízkosti Lavaux viníc. Je pravým insiderom a pozná fakty, ktoré ani samotní Švajčiari často neovládajú. Rada sa s vami o ne podelí. Vie napríklad, že:

„Vinice regiónu Lavaux sa rozprestierajú po dĺžke 30km od olympijského mestečka Lausanne až po ďalšie veľmi známe mesto Montreux. Od roku 2007 sú pod záštitou Unesca a podľa kantonálneho práva sú chránené pred ďalším rozvojom. Sú vo vlastníctve rodinných firiem, ktoré sa z generácie na generáciu venujú výrobe kvalitného vína, mimochodom neošetrovaného chemickými pesticídmi.“

Lavaux v plnej paráde.
Krásne Slovenky na krásnych miestach. Martinka sa chodí do viníc nabíjať energiou.

Martinka mi vysvetlila, prečo je toto víno ozajstným pokladom skrytým pred svetom. „Tým, že ho vo všeobecnosti nemajú veľa, zostáva v oblasti výlučne na konzumáciu pre lokálny trh, nevyváža sa do zahraničia a ten, kto ho chce ochutnať, musí sem pricestovať.“

Z viníc regiónu Lavaux je v ponuke až 300 druhov vín, ale z nich najznámejšia je výroba bieleho vína z odrody viniča Chasselas, ktoré je ideálne na horúce letné večery.  Ochutnať ich môžete v lokálnych vínnych pivniciach so starobylou atmosférou. Ale čo ma pobavilo najviac, je turistický vláčik Lavaux Express priamo s držiakmi na fľaše, ktorý vás prevezie všetkými dôležitými vínnymi dedinkami s prípadnou ochutnávkou vína. V konečnej zastávke býva vždy veľmi veselo. 

 

Jablko nepadá ďaleko od stromu. Maťkin syn si už trénuje jazdu vínnym vláčikom 🙂
A takto sa užívajú septembrové podvečery v rodine Della Pietra.

O Martinke viem, že je do tohto regiónu zamilovaná. Prezradila mi, že miestne čaro už dostalo mnohých. Vinice Lavaux sú také nabité pozitívnou energiou, že dokonca očarili aj speváka Princa. Napísal a naspieval o nich pieseň Lavaux.

„…like the chocolate of Vevey, in the sun they’ll melt away
As for me, I’ll laugh and go to the mountains where the waters flow.
Back to the vineyards of Lavaux.“

Prince už pije víno so Svätým Petrom a my tu na Zemi sa tešíme na tohtoročnú úrodu. Vraj podľa vinárov nebude stáť zaveľa, ale našťastie pri víne platí to, čo pri niektorých ženách – čím staršie, tým lepšie. Na zdravie!

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Foto: autor, heidadorf.ch a archív M. Della Pietra

 

Please follow and like us: