Mestá zvyknem cítiť. Som rodený Bratislavčan a svoje mesto ľúbim, no v Trenčíne sa mi chce vždy od radosti tancovať, tak mi je v ňom dobre. Praha ma desí a spôsobuje závraty, hoci ju poznám od detstva. V Londýne a Dubline sa cítim ako doma, aj keď som tam pobudla len pár krátkych chvíľ. Do Ríma som zaľúbená nesmrteľnou láskou.
Miláno je ale mesto tak rozporuplné, že som ho dlho nedokázala zaradiť. Je to celkom iné Taliansko, na míle vzdialené atmosfére Ríma či Florencie. Rezervovanejšie, chladnejšie, špinavšie, daždivé, hmlisté, dusivé. Na chodníkoch neprestajne preskakujete psie lajná. Autá parkujú úplne všade, polovica z nich tam stojí desiatky rokov a holuby si z nich spravili hniezda. Na rohoch rušných ulíc predávajú obrovskí černosi falšované kabelky na handrách rozložených na chodníkoch a keď zbadajú policajta, zbalia štyri rohy a utečú. V podzemiach budov postavených za čias Mussoliniho šijú módu celé čínske rodiny. Vzduch sa väčšinu roka nedá dýchať, rodia sa neduživé deti, alebo sa nenarodia vôbec. Miláno patrí k najznečistenejším miestam Európy, hoci sa úradníci snažia dáta manipulovať, alebo senzory stavať na najmenej frekventovaných miestach. Mladé rodiny žijú z nízkeho platu, letné prázdniny majú tri mesiace, škôlky, jasle, starostlivosť o deti, či detské ihriská sú v zúfalom stave. V lete je mesto takmer ľudoprázdne, všetci sú pri mori. Navyše vďaka faktu, že Miláno vyrástlo na močariskách, vás od jari do jesene idú zožrať komáre.
Keď ma pán manžel šiel pred rokmi prvýkrát predstaviť otcovi, bolo mi úzko. Miláno bolo hlučné vo dne, v noci, večeru ste skôr ako o ôsmej nedostali, potom sa jedlo hodiny, no ak ste si naliali druhý pohár vína, už vás pasovali za alkoholika. Spalo sa do desiatej, na raňajky silná káva a cez deň minimálne ďalších šesť. Na obed šalát z chobotnice alebo carpaccio zo surovej ryby. Žalúdok si aj chcel zvyknúť, ale trvalo to.
Po počiatočnom šoku prišlo nadšenie. Len za svokrovým domom sú tri zmrzlinárne, jedna lepšia ako druhá. Naša naj, Arcobaleno, stojí vo štvrti Citta Studi a vedie ju starý Kalábrijčan. Ani pre najlepšiu pizzu netreba ísť až do Neapola, stačí za najbližší roh. Pizzerie v Miláne aj tak vedú južania. Skúste pizzeriu Farinella neďaleko zámku Sforza. Alebo panzerotto od Luiniho. Aj šalát z chobotnice som si nakoniec obľúbila. Rovnako aj veľké trhy, ktoré sú každý deň v inej časti mesta. Zoženiete na nich všetko, ale my si do tamojších pojazdných smažiarní chodíme pre obed. Plnené olivy Ascolane, vyprážané kvety cukiny v cestíčku, grilované kura alebo kus bôčika s pečenými zemiakmi, arancini – vyprážané ryžové kužele plnené mäsom alebo zmesou hrášku a mäty. Tu sa diéty nedržia.
Mám rada soboty v okolí nákupnej ulice Corso Buenos Aires. Nielen pre takmer celoročné výpredaje, ale vďaka úžasným kníhkupectvám. Jedno z nich, Feltrinelli, má v podzemí skvelú kaviareň. Z Corsa vedú napravo a naľavo uličky do reštaurácií celého sveta od Indie po Afriku a vedľa nich ethno shopy, ktoré susedia s tradičnými krajčírskymi salónmi. Za chrbtom Corsa pri bránach Porta Venezia sa vchádza do parku Indro Montanelli s detskými ihriskami, kolotočmi, bistrom s terasou a múzeom. Vyjdete na jeho druhom konci a po Corso Venezia prejdete priamo do centra ku katedrále Duomo susediacej s najdrahším obchodným domom v meste – Rinascente. Známa galéria Vittoria Emanuela II. sa hrdí obchodmi Prada a spol. a pred koronou sa tam človek cítil ako na inom kontinente. Turisti z Ázie môžu na prvý pohľad pôsobiť pokojným a slušným dojmom, ale ak ide o uchmatnutie krokodílej kabelky z výpredaja v Prade, odstrčia vás z cesty silou troch sumo-zápasníkov.
Zatiaľ posledná návšteva Milána bola veľmi tichá. Svokrovi, ktorý zvykol svoje narodeniny oslavovať vždy vo veľkom kruhu priateľov, sme toto leto ostali len my. Do rodného Reggio di Calabria sa mu tentoraz letieť nechcelo a priatelia sa z Milána odsťahovali. Pár ich prednedávnom odišlo navždy. Svokor preto zvažuje, že sa na osemdesiatku presídli k moru, alebo k niektorému z jazier. Miláno nie je pre mladé rodiny a pre starých ľudí. Miláno je pre dobrodruhov s večne dočasným pobytom, pre hľadačov dobrého jedla a dizajnu a pre boháčov, ktorí sa chcú chváliť nákupmi u Gucciho na Via Monte Napoleone. Mne Miláno zútulnil náš nonno. Kým ho tam máme, ostane táto zasmradená metropola na šírej rovine aj mojím mestom.
