Smutné dalosti uplynulého týždňa ma hlboko zasiahli. Môj starý otec pochádzal z Južnej Moravy, v Hodoníne študoval, v neďalekej Skalici som strávila prvé detské roky. A kto by nepoznal slávne vínko z Mikulčic! Zábery z momentov po tornáde som nevládala cez slzy sledovať.
Zvláštnou zhodou náhod mi však v tom istom momente telefón vyhodil foto-spomienku, pri ktorej ma zamrazilo. Spája sa totiž s najväčšou prírodnou katastrofou vo Švajčiarsku.
Aby sme mohli pochopiť súčasnosť, musíme poznať minulosť.
Telefón mi pripomenul návštevu zvieracieho parku Goldau v kantóne Schwyz, centrálnom Švajčiarsku. Je to prekrásne miesto, kde bol les jemnými zásahmi upravený tak, aby sme mohli pozorovať zver v jej prirodzenom prostredí. Ak máte menšie deti, vrelo odporúčam. Vo voľnej prírode môžete kŕmiť srnky, poučiť sa o včelárstve, pozorovať z bezpečnej vzdialenosti kamzíky, kúpajúce sa medvede, či obrovské okrídlené dravce. V reštaurácii výborne varia pre bežných ľudí aj pre vegánov a v horúcom lete sa deti môžu vyblázniť v mini-jazierku s fontánkami. Ak sa tam raz vyberiete, pripravte si veci na prezlečenie a dobré topánky. Celý deň je na toľko zábavy prikrátky.
S týmto miestom sa však spája smutná história. Nad dedinou Goldau čnie nenápadný kopec Rossberg, ktorý sa pred 215 rokmi postaral o katastrofu nevídaných rozmerov. Po dňoch intenzívnych dažďov sa z neho odtrhlo 40 miliónov kubických metrov kamenia a za pár minút pochovalo údolie pod sebou. Nielenže zasypalo starú dedinu Goldau vrstvou skál do výšky tridsať metrov, ale mohutný tlak vyvolal na jazere prílivovú vlnu, ktorá zavalila aj dedinu na náprotivnom brehu. Zahynulo 457 ľudí. Ráz krajiny sa celkom zmenil, jazero Lauerz sa zmenšilo o sedminu plochy a jedna z najdôležitejších obchodných križovatiek zmizla za pár minút z povrchu zemského.
Človek je ale tvor neoblomný, život do zničených miest sa postupne vrátil. Vyrástli nové dediny a ľudia sa naučili pozorovať varovné signály prírody. Vyše sto rokov po nešťastí vyrástol na úbočí zvierací park, ktorý ročne privíta 400 000 návštevníkov.
V Goldau sa dnes navyše stretáva Európa. Križujú sa tu vlakové linky na trati Zürich – Gotthard – Taliansko, Nemecko – Bazilej – Lucern a vlaky z celého východu Švajčiarska. Dedinka na úpätí pohoria Rigi a vrchu Rossberg je východiskovým bodom dôležitých turistických trás regiónu. Takmer nič nepripomína tragédiu. Iba pamätník v parku a sama príroda.
V auguste roku 2005 totiž padali skaly znovu. Síce nie fatálne, nikomu sa nič nestalo, ale lavína z bahna a kamenia poznačila aj zvierací park. Rešpekt pred horou Rossberg pretrváva, je pod neustálym dohľadom geológov.
Hoci dnes máme moderné metódy na pozorovanie hornín, vodných tokov a meteorologických udalostí, predsa nedokážeme zabrániť ničivej sile prírody.
Ťažko môžeme tvrdiť, že sa katastrofa spred 200 rokov udiala kvôli náhlym klimatickým zmenám. No s určitosťou vieme, že iba za posledných sto rokov sme dali tejto planéte poriadne zabrať. V prírode sa diali záplavy, zosuvy pôdy, tornáda a tsunami aj pred nami, ale moderný človek sa dokázateľne pričinil za zhoršenie sveta, v ktorom žijeme. Tornádo na Južnej Morave je prvým v novodobej českej histórii, padajúce ľadovce vo veľkej časti Európy sa podľa expertov budú vracať stále častejšie. Na tejto planéte sme iba hostia. Čím skôr to pochopíme, tým lepšie pre nás.
Prečítajte si knihu od Davida Attenborougha, Život na našej planéte.
Je to veľmi ťažké čítanie, lebo v koncentrovanej podobe ukazuje, kam sa naša planéta pod nadvládou človeka dostala. Zničením divočiny a vyhubením mnohých tvorov sme spustili reťaz udalostí, ktoré prírodu vyčerpávajú.
V parku Goldau učia biodiverzite už malé deti. Biodiverzita znamená rôznorodosť živočíšnych druhov. Deti sa na príklade včiel a hmyzu učia, ako jeden prospieva druhému a tým aj životu na Zemi.
Pozrite sa, ako sa za biodiverzitu zasadzujú mestá Európy:
Come search our wealth of Good Practices | URBACT
Korona-rok nás veľa naučil. Intenzívnejšie sme vnímali svoje bezprostredné okolie a rozmýšľali sme, ako ho vylepšiť. Je úžasné vidieť, ako sa ľudia vracajú naspäť k prírode. Ako sa kamenné mestá začínajú zelenať. Ako dokážeme vytvoriť plodné záhrady tam, kde bol predtým iba zaprášený betón. Človek je tvor neoblomný. Po katastrofe sa zotaví a žije ďalej. Bolo by krásne veriť, že tentoraz zvolí správnu cestu.
