Občas závidím pánovi manželovi, že si zachoval intenzívne priateľstvo s tromi mužmi, s ktorými sa pozná od škôlky. Marcello si konečne pár rokov pred päťdesiatkou našiel dobrú ženu, Paolo vysnívanú prácu pri vylepšovaní helikoptér a Marco spomína na časy svojej speváckej kariéry v rockovej kapele.
Ja kamošky od škôlky nemám. Keď som mala desať, presťahovali sme sa v rámci Bratislavy z ružinovských Trávnikov do Prievozu, čo znamenalo novú školu. Vzdialenosť to nie je obrovská, no kontakt s Alenkou Cíchovou, s ktorou sme ako malé behali pod gaštanmi na Narcisovej, sa stratil. Ak ma práve čítaš, Alenka, srdečne ťa pozdravujem a dúfam, že sa máš dobre.
Nová škola však priniesla nové priateľstvá, a tie pretrvali vyše tridsať rokov až dodnes. Niekedy potrebovali trochu času a malú pomoc z vesmíru, aby sa znovu našli. Počúvajte, aké sú cesty priateľstva nevyspytateľné.
Pred pár rokmi som sa zaľúbila do severo-východného cípu ostrova Malorka. Švajčiarski známi nám odporučili rodinný hotel na Cala Mesquida a hoci je od letiska v Palme vzdialený dve hodiny autobusom (ktoré mladšia dcéra strávila vracaním), bol to raj. S pánom manželom sme sa šli zblázniť od radosti z obrovských vĺn a takmer panenských piesčitých dún. Nie tak naše deti, ktoré piesok neznášali, nehovoriac o mohutnom mori a vetre. Ráznym revom odmietli aj detský klub, ostávalo teda striedanie sa pri bazéne s vtedy dvoj- a šesťročnou dcérou. Občas to dovolenku ozaj nepripomínalo a ja som veľmi túžila poklebetiť si s nejakou mamičkou s podobnými „radosťami“. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma takú vystresovanú zrazu pri bazéne osloví istá mladá žena: „Ahoj Katka, pamätáš si ma?“ Tvár som si pamätala, ale za svet som ju nevedela zaradiť. Vysvitlo, že ide o spolužiačku mojej sestry zo základnej školy a gymnázia, s ktorou sme sa kedysi naháňali na školskom dvore. Sranduješ, vesmír?
Videli sme sa po dvadsiatich rokoch, a okamžite sme si sadli. Aby toho nebolo málo, Janka má dvoch synov takmer vo veku mojich dcér. O zábavu bolo teda postarané. Decká sa cez deň bláznili v bazéne a po večeri naháňali po rezorte. Nech je všetko úplne dokonalé, naši manželia pracujú v podobnej sfére, majú podobný humor a po zotmení si mohli spolu sadnúť na pivo a poohovárať v pokoji manželky. Nádherná dovolenka s bonusom svalovice z týždňa nepretržitého smiechu. Dodnes sme s Jankou priateľky na telefóne, keďže žije v Rakúsku, a občas rehotom zneisťujeme prievozské podniky, keď sa nám podarí dostať v rovnaký čas k rodičom do Bratislavy.
Aj vo Švajčiarsku sa mi krásnych stretnutí za zvláštnych okolností prihodilo viac: O náhodách, ktoré si vás nájdu
S Jankinou pomocou som sa naučila vážiť si viac priateľstvo a všemožne sa snažiť udržiavať kontakty s ľuďmi, na ktorých mi záleží. Verejnosťou toľko nenávidený Facebook a Instagram mi už pekných párkrát zachránili duševné zdravie. Každý z nás má rodinu a známych rozlezených po celom svete a musím priznať, že s pomocou sociálnych sietí udržiavam kontakty oveľa silnejšie, ako pred ich zavedením. Tým nemyslím len dať like novému bábätku či pracovnému úspechu, ale sa aj živo zaujímať o ľudí a napísať im. Ostať v kontakte s ľuďmi, ktorí vám v minulosti zachránili kožu.
V živote mi niekoľkokrát skrížili cestu nebojácne ženy v správnom čase. Kedysi dávno som nasledovala frajera na konskú farmu pri Bristole. On tam našiel skvelú prácu a ja som potrebovala vypnúť po istom mentálne náročnom zamestnaní. Mali sme dokonca vzadu v hlave nápad usadiť sa v Anglicku natrvalo. Aj by bolo načase, veď sme začínali ôsmy rok spoločného chodenia. Bývali sme romanticky v karavane na okraji farmy, za oknom pobehovali kone, starali sme sa o vystrašenú fenku chrta, ktorú môj drahý odniekiaľ zachránil a mysleli sme si, že toto miesto náš vyčerpaný vzťah oživí. Kydala som hnoj, dávala žrať koňom, čistila som stajne a priľahlú starú slepačiu farmu ako divá a cítila som sa ako Betty MacDonaldová z knihy Vajce a ja. Buď bude toto moja budúcnosť, alebo koniec. Po vyše mesiaci si priateľ potreboval kvôli dokladom odskočiť na Slovensko, dohodla som sa teda s jeho sesternicami, že ich zatiaľ prídem navštíviť do Londýna, kde práve pracovali. Vrúcne ma prijali a vzápätí šli zatelefonovať domov rodine, či je s dokladmi všetko v poriadku. Jeden telefonát milovanej babičke stačil na to, aby sme zistili, že frajer počas krátkej návštevy stihol rodičom predstaviť nové dievča, ktoré, ako sa ukázalo, nebolo celkom nové.
Foto Julie Karen pre Unsplash
Sesternice okamžite zhodnotili situáciu, klikli na stránku Ryanairu a pomohli mi kúpiť letenku naspäť do Bratislavy. Keď sa môj drahý vráti do karavanu, ja v ňom už nebudem. Tie úžasné ženy ma pred odletom ešte vzali na nákupy, vyvenčili ma, pripili, vypočuli a odprevadili až k autobusu na letisko. Svojho bratranca dobre poznali a vedeli, že on už iný nebude. Po rokoch som to pochopila aj ja a s dotyčným sme nakoniec ostali kamaráti. So sesternicami sa na Facebooku radostne sledujeme a tešíme sa, ako nám pekne deti a manželia rastú. Ich ochotu im nikdy nezabudnem, rovnako ako mojej drahej kamoške-záchrankyni v Bratislave, ktorá ma po úteku prichýlila. Naši boli práve v zahraničí a moje veci aj s kľúčmi od domu ostali v karavane.
Preto, ak nabudúce zbadáte zmäteného mladého človeka, pomôžte mu, prosím. Odhoďte na malú chvíľu zábrany a nedôveru a poraďte tej stratenej duši, ako ďalej. Veď kto z nás nerobil za mladi koniny? Alebo sa prihovorte unavenej mame pri bazéne, či na ihrisku. Dobre jej to padne a určite zistíte, že máte veľa spoločného. Možno ostanete priateľkami navždy, a možno nakoniec prídete na to, že priateľská pomoc druhému je presne to, čo ste sami potrebovali.
