O priateľstve, lebo bez neho to nejde. Časť 2.

Občas závidím pánovi manželovi, že si zachoval intenzívne priateľstvo s tromi mužmi, s ktorými sa pozná od škôlky. Marcello si konečne pár rokov pred päťdesiatkou našiel dobrú ženu, Paolo vysnívanú prácu pri vylepšovaní helikoptér a Marco spomína na časy svojej speváckej kariéry v rockovej kapele.

Ja kamošky od škôlky nemám. Keď som mala desať, presťahovali sme sa v rámci Bratislavy z ružinovských Trávnikov do Prievozu, čo znamenalo novú školu. Vzdialenosť to nie je obrovská, no kontakt s Alenkou Cíchovou, s ktorou sme ako malé behali pod gaštanmi na Narcisovej, sa stratil. Ak ma práve čítaš, Alenka, srdečne ťa pozdravujem a dúfam, že sa máš dobre.

Nová škola však priniesla nové priateľstvá, a tie pretrvali vyše tridsať rokov až dodnes. Niekedy potrebovali trochu času a malú pomoc z vesmíru, aby sa znovu našli. Počúvajte, aké sú cesty priateľstva nevyspytateľné.

Pred pár rokmi som sa zaľúbila do severo-východného cípu ostrova Malorka. Švajčiarski známi nám odporučili rodinný hotel na Cala Mesquida a hoci je od letiska v Palme vzdialený dve hodiny autobusom (ktoré mladšia dcéra strávila vracaním), bol to raj. S pánom manželom sme sa šli zblázniť od radosti z obrovských vĺn a takmer panenských piesčitých dún. Nie tak naše deti, ktoré piesok neznášali, nehovoriac o mohutnom mori a vetre. Ráznym revom odmietli aj detský klub, ostávalo teda striedanie sa pri bazéne s vtedy dvoj- a šesťročnou dcérou. Občas to dovolenku ozaj nepripomínalo a ja som veľmi túžila poklebetiť si s nejakou mamičkou s podobnými „radosťami“. Aké bolo moje prekvapenie, keď ma takú vystresovanú zrazu pri bazéne osloví istá mladá žena: „Ahoj Katka, pamätáš si ma?“ Tvár som si pamätala, ale za svet som ju nevedela zaradiť. Vysvitlo, že ide o spolužiačku mojej sestry zo základnej školy a gymnázia, s ktorou sme sa kedysi naháňali na školskom dvore. Sranduješ, vesmír? 

Videli sme sa po dvadsiatich rokoch, a okamžite sme si sadli. Aby toho nebolo málo, Janka má dvoch synov takmer vo veku mojich dcér. O zábavu bolo teda postarané. Decká sa cez deň bláznili v bazéne a po večeri naháňali po rezorte. Nech je všetko úplne dokonalé, naši manželia pracujú v podobnej sfére, majú podobný humor a po zotmení si mohli spolu sadnúť na pivo a poohovárať v pokoji manželky. Nádherná dovolenka s bonusom svalovice z týždňa nepretržitého smiechu. Dodnes sme s Jankou priateľky na telefóne, keďže žije v Rakúsku, a občas rehotom zneisťujeme prievozské podniky, keď sa nám podarí dostať v rovnaký čas k rodičom do Bratislavy. 

Aj vo Švajčiarsku sa mi krásnych stretnutí za zvláštnych okolností prihodilo viac: O náhodách, ktoré si vás nájdu

Please follow and like us: