Prednedávnom mi zavolala dobrá priateľka s prosbou o názor. Má vraj nedorozumenie s blízkou osobou a nechápe, čo sa deje. Vraj by som jej mohla pomôcť, keďže som sa kedysi zaoberala štúdiom priateľstva. Jej kamarátka začala konať nevysvetliteľne a nepredvídateľne. Dá sa vôbec zistiť, čo sa deje, bez toho, aby ju priamo konfrontovala?
Dá. Priateľstvo má totiž svoje pravidlá. Viem to, lebo sa mi pred pandémiou rozpadol vyše dvojročný intenzívny vzťah s istou ženou, na ktorej mi záležalo. Priťahovala ma svojou exotickosťou, temperamentom z druhého konca sveta a mala som pocit, že aj jej je so mnou dobre. Mali sme ale o priateľstve rozličné predstavy. Stále som však nevedela, čo mi nesedí. Nakoniec sa na základe hlúpeho nedorozumenia na mňa naštvala a bez šance na rozhovor si okolo seba zo dňa na deň postavila nepreniknuteľný múr. Trpela som. Aby som si vedela svoje pocity vysvetliť, dala som sa na štúdium priateľstva. Potom prišla korona a vzťahy dostali nový rozmer. Nech sa prihlási každý, kto počas roku 2020 prehodnotil priateľské zväzky. V kríze sa zvyknú ukázať pravé charaktery a búrky ustoja iba vzťahy, ktorých základy sú pevné.
Americká klinická pychologička Susan Heitler sa fenoménom priateľstva zaoberá roky. Vie, že jestvujú jeho rôzne odtiene, od blahodarných, až po celkom zničujúce. Najlepšia kamoška vám dokáže do života priniesť radosť, pohodu a prežiari váš deň, nech sa deje čokoľvek. Človek je totiž spoločenský tvor. Potrebuje žiť v komunite, ktorá mu pomáha prežiť horšie časy, a s ktorou zdieľa radosť z nádherných udalostí. Austrálska štúdia počas desiatich rokov pozorovala skupiny ľudí a zistila, že tí s pevnou základňou priateľov mali o dvadsaťdva percent vyššiu šancu na dlhší život. Naopak, zlý priateľ dokáže mať na vás presne opačný efekt. Pri konflikte totiž nastúpia všetky znaky stresu – vyšší krvný tlak, vyššia hladina cukru, depresie, ustráchanosť, nespavosť. Presne, ako v mojom prípade. Lenže niekedy trvá dlho, kým danú osobu odhadneme. Susan Heitler teda prichádza s pomôckou.
Ako odhaliť stav priateľstva
- Nerovnováha: ak ste stále tá, ktorá musí iba počúvať a pritakávať, ale vy sa v kľude vyrozprávať nemôžte, ste v nerovnovážnom vzťahu, ktorý je po čase frustrujúci.
- Zraňujúca úprimnosť: stále neláskavo komentuje váš výzor alebo správanie a tvári sa, že je jej úprimnosť v poriadku? Vedzte, že nie je. Neustále podkopávanie nie je priateľstvo.
- Kto komu zavolá: ak viete, že jej telefonátu alebo správy sa tak ľahko nedočkáte a stále ste iniciátorkou iba vy, je to problém. Porozprávajte sa o tom. Ak si druhá strana uzná svoju chybu a snaží sa v budúcnosti zmeniť, je to dobré znamenie.
- Pozor na každé slovo: neustále si musíte dávať pozor na jazyk, lebo na druhej strane sedí netýkavka? Vraví sa tomu chodenie po vajíčkových škrupinách a po čase to umorí každého.
- Raz hore, raz dolu: sú dni, kedy by vás kamoška vyobjímala a v zápätí vám hádže nenávistné pohľady. Nikdy neviete, s ktorou jej tvárou sa stretnete a človek by sa z toho zbláznil.
- Miesto kamošky stres: už len pri pomyslení na ňu sa cítite v nepohode a vlastne ani s ňou nechcete byť? Tak nebuďte. Dobré priateľstvá podporujú náš imunitný systém, zlé ho celkom vyčerpávajú. Dobrá priateľka vás ľúbi a cítite sa s ňou dobre. S dobrou priateľkou zažívate zábavu a eufóriu. Viete, že jej môžete dôverovať, a že vás počas krízy podrží. Cítite, že aj keď vás raz rozdelí časopriestor, bude vždy s vami.
V mojom prípade sedeli na náš vzťah zo šiestich bodov štyri. To však nie je všetko. Keď sme diskutovali, vkladala do viet pauzy, pri ktorých som vedela, že chce niečo povedať, ale viac som z nej nedostala. Keď som ju po dlhých prázdninách objala a povedala som, že mi chýbala, zasmiala sa a uhla pohľadom. Dávala mi všetky znaky nepriamej komunikácie, a ja som ich nevedela prečítať. Susan Heitler vysvetľuje, že nepriamu komunikáciu používajú ľudia, ktorí nechcú alebo nevedia povedať pravdu priamo do očí. Môže byť za tým výchova alebo kultúrne pozadie. Využívajú reč tela a používajú náznaky, pričom dúfajú, že druhá strana ich správne rozlúšti. Ja som to nedokázala. Bolo načase rozhodnúť sa. Buď budem o túto osobu neustále bojovať s riskom straty mentálneho zdravia, alebo akceptujem, že je koniec.
Vraví sa, že strata priateľstva sa rovná traume a dá sa prirovnať k rozvodu. Tomu pokojne verím, veď symptómy som mala jasné. Zle som spala, dostala som kožné problémy a meškala mi menštruácia. V čase mojej najväčšej krízy a smútku mi manžel poradil techniku, ktorá spadá pod takzvané neurolingvistické programovanie, alebo NLP. Podľa NLP sa procesy v mozgu dajú prostredníctvom reči a neustálym opakovaním zmeniť – programovať. Dopad smútku či traumy sa dá vďaka NLP postupne zmenšiť.
Keď sa mi teda všetky obvinenia bývalej priateľky vracali na myseľ, mala som si ju predstaviť v nejakej situácii, ktorá ma pobaví. Manžela kedysi dávno opustilo dievča, ktoré veľmi ľúbil. Prechádzal peklom a kamarát mu poradil vyskúšať jednoduchú techniku. Mal si ju predstaviť sedieť na lavičke s veselým klaunom. Chvíľu trvalo, kým si to nacvičil, ale vraj pomohlo. Vyskúšala som to teda aj ja. Vždy, keď som zas začala riešiť jej správanie, predstavila som si ju, ako lezie na kaktus. Je totiž veľkou milovníčkou tých pichľavých potvor. Od toho momentu vždy, keď ma v mysli prepadla, povedala som si KAKTUS! a šla som ďalej. Pomohlo to. O pár dní, som už mohla spávať a znovu som si pospevovala. Čas a moje verné Slovenky pomaly pomohli vyliečiť rany. Keďže som ale potrebovala uzavrieť kapitolu, napísala som bývalej kamoške list so všetkým, čo som cítila. Odpísala, a ja som sa nestačila čudovať, ako som si tak dlho mohla stáť na kábli. Videla totiž náš vzťah z celkom iného uhla a mne konečne došlo, že sme dva paralelné svety. Vo veciach, ktoré sú pre nás mimoriadne dôležité, sa nikdy nestretneme.
Pár týždňov po mojej kríze sa stalo čosi veľmi pekné. Uprostred pandémie, uplynulé leto, sa mi zrazu pri škôlke prihovorili ženy, ktoré poznám iba z videnia, mamičky spoluškôlkárov. Či sa neprejdeme niekedy s kávou v termoske. Či sa nechcem porozprávať, lebo vyzerám smutná. Hoci sa mi z mojej ulity nechcelo a ťažšie mi po predošlom zážitku padne dôverovať, šla som. Dve úžasné ženy s koreňmi v Alžírsku a Južnej Afrike ma vzali pod pazuchu a dali mi priestor vyrozprávať sa. Vyše pol roka chodíme okolo našej dediny takmer každý týždeň. A ja som im vďačná. Nemusím si dávať pozor na každé slovo, môžem hádzať svoje vtipy a byť sama sebou. Odchádzam z našich prechádzok so širokým úsmevom a s energiou na ďalší týždeň do zásoby.
Nie je jednoduché hľadať si v cudzej krajine nových priateľov. Najmä od istého veku je to na psychiku riadny zaberák. Už sa nám nechce prispôsobovať sa celkom novým ľuďom. Mám ale smolu. Som človek mimoriadne spoločenský a pokiaľ vládzem, budem sa vrhať do dobrodružstva zvaného priateľstvo. Na svete je príliš veľa zaujímavých ľudí, aby som si tie príbehy nechala ujsť.
O tom, aká neuveriteľná náhoda mi do cesty priviedla jednu z najlepších duší a o tom, ako mi sociálne médiá zachránili život, si prečítate nabudúce.
PS: Venované dlhoročným kamoškám, ktoré to so mnou vydržali až doteraz napriek tomu, že ma dobre poznajú.
Foto: Obal knihy Chanel´s Riviera od Anne de Courcy
