Hovorí sa, že v živote človeka musí byť rovnováha. Niekto zomrie, niekto sa narodí. Po období sračiek príde úľava a uvoľnenie. U nás obdobie totálneho vyčerpania trvalo presne polovicu roka 2020. Potom zrazu ticho ako po hurikáne. V júli si korona dala pohov a mohli sme ísť pozrieť našich na Slovensko. Že sa aj sestre podarí dostať sa z juhu Francúzska do Bratislavy, to bolo čosi špeciálne. Naposledy sme sa totiž videli pred tromi rokmi.
Sestry
Sestra má štyri deti a žije s manželom, Slovákom, v starom dome vo francúzskom Provensálsku. Najbližší sused je vzdialený kilometer. Dve zo štyroch detí porodila doma. To všetko si vysnívala a tvrdo na svojom sne pracovala. Okrem toho, že je vyštudovaná historička, radí dnes ženám, ako sa zbaviť chorôb a bolesti upravením životného štýlu. Pozrite si jej instagram @witchdelafare alebo stránku Foodie in Provence https://www.foodieinprovence.com/foodie-sk. Je ozajstná moderná čarodejnica a som na ňu za jej odhodlanie a húževnatosť hrdá.
Raňajky na Korze bez detí boli pre nás obe udalosťou. Jasné, že sme už neovládali bratislavské spoje a po hodine hľadania tej správnej zastávky sme uťahané došli v horku domov neskoro popoludní. Ale zážitok to bol rovný výletu do New Yorku. Dokonca sme sa v jedno ráno celá rodina, slovom päť dospelých a šesť detí, vybrali nakupovať, a také čosi sa nám zatiaľ v tejto konštelácii nikdy nepodarilo. Za obrovským stolom pri obede v Avione ma ovalilo dojatie. Moja mama zvaná baba nebola zničená niekoľkohodinovým varením, každý mal na tanieri, čo si vybral a nikto sa na nič nesťažoval. Prenádherných 30 minút.
Pán manžel konečne netrpel záhadnou alergiou a mohli sme sa s vervou pustiť do výletov. Dôvod alergie, ktorá prepukla vždy na Slovensku a trvala 10 rokov, sa dozviete tu https://www.svajckrava.com/2020/12/19/o-celkom-prvych-vianociach/
Vidieť Trnavu, otcove rodisko, je každým rokom krajší zážitok. Človek tam má v lete pocit, že za hradbami nájde more. Naše šelmy sa venčili v parku divej zveri Malkia a vreskotom konkurovali šelmám za oplotením. Jednoznačne však vyhrali somárik a zebra. Ani v zürišskej Zoo nemáme šancu hladkať či nebodaj kŕmiť zebru. A keď sme už boli na cestách nížinami a nikto negrckal, preskúmali sme aj mólo v Zálesí. Ach, tá vôňa nového dreva rozpáleného letným slnkom. Odhalení junáci na loďkách, zjavom rovní kalifornským surferom. Len pripomenutie, že na Slovensku máme v porovnaní s inými krajinami naozaj pekných ľudí.
Geniálna priateľka
Koncom augusta má svokor narodeniny. V Miláne nastalo uvoľnenie, odvážil sa teda navštíviť nás vo Švajčiarsku. Posledné roky sme jeho a susedkine narodeniny slávili spolu. Nie tentoraz. Prišla som o kamošku kvôli hlúpemu nedorozumeniu. Priateľstvo to bolo tri roky veľmi intenzívne a zrazu ostalo prázdno. Obe sme povedali pár vecí, ktoré sa nedali vziať späť. Vyhýbala sa mi, kde sa dalo a na ulici ma už nezdravila. Na narodeniny som jej teda napísala list. Predstavte si, že prídete o veľmi blízku osobu bez šance na vysvetlenie. Odpísala, a svokrovi som len mohla oznámiť, že spoločným oslavám je koniec. Ponorila som sa do štúdia priateľstva, lebo som mnohému, čo sa stalo, nerozumela. Zistila som, že je to celá veda a má pravidlá. Aj vy ste v týchto divných časoch prišli o priateľa? Vraj je nás viac. Drahý svokor mi pri prechádzkach Badenom poradil nechať veci vychladnúť.
Rugby hráčka
Našťastie je tu ešte rugby a skvelí ľudia okolo rugby klubu vo vedľajšej dedine. Miška to chcela skúsiť a zatiaľ ju nadšenie neopustilo. V septembri nastal zápas zmiešaných detských družstiev a naše desaťročné pevne stavané devy len tak odhadzovali rovesníkov z juhošvajčiarskych klubov. Zápas skončil tesne predtým, ako chceli militantní rodičia zasahovať. Niektorí oteckovia a mamičky ťažko znášajú, keď ich dieťa prehrá alebo sa nedostane k lopte. Mesiace nahromadenej lockdownovej energie zrazu vypustili na ihrisku a keby sa niekto rozhodol tú energiu usmerniť, dodnes z nej zásobujeme celý náš kantón elektrinou.
Zlaté oko
Jeseň sa ukázala byť jedinečná. Miška oslávila desiate narodeniny, svetlo sveta uzrel blog Švajčiarska krava a spriatelená rodina prišla so spontánnym nápadom – výlet do odľahlého kúta sveta.
Veľmi rýchlo sme však zistili, že Valle Verzasca v Tičíne, juhošvajčiarskom kantóne, už pár rokov nie je tajomstvom. Stretlo sa tam počas prázdnin toľko Švajčiarov, že dva najznámejšie výletné ciele sme mohli obdivovať akurát tak z auta. Priehrada Verzasca má 220 metrov vysokánsky múr a skok z jej okraja ste pravdepodobne videli v bondovke Golden Eye. Bungee jump trvá 7,5 sekundy, pokojne si ho vyskúšajte. Najfotografovanejším objektom je ale most Ponte dei Salti zo 17. storočia a pod ním zradný, neskutočne modrý riečny bazén hlboký deväť metrov.
Údolie okolo rieky Verzasca je také nádherné, že ho občas nazývajú švajčiarske Maledivy a zaslúži si samostatný post. Strávili sme pár dní v magickej dedinke Sonogno, pokojnej a prázdnej. Pre turistov leží príliš hlboko v údolí. Na tomto mieste som sa cítila najšťastnejšia z celého roku a došlo mi, že ak si mám vybrať medzi morom a horami, vyhrá to druhé. A nemusím mať ani romantickú fotku s manželom, stačí dobrá káva.
Foto: Joel Steinmann pre Unsplash
Toľko k môjmu roku. Ako vraví staršia generácia: kým sa vieš sám vytrieť, všetko je v poriadku. Preto sa tešme z toho, čo máme. Ja mám šťastie na uletenú rodinu, ktorá sa mi stará o materiál na písanie. A vám želám, nech nájdete niečo, alebo niekoho, kto vás často rozosmeje.
