Foto: Svadba by Peter Korček
Opustiť Slovensko? Ja? Nikdy! V Bratislave som bola šťastná. V roku 2008 som mala 30, pracovala som v mesačníku Emma ako redaktorka, bývala som v Prievoze v rovnakom dvore s mojimi rodičmi a život bol jedna párty. S kamoškami sme lietali po poznávacích zájazdoch – Rím, Rhodos, Egypt, v časopise sa stále čosi dialo, podaril sa mi rozhovor so Salmou Hayek, lepšie to nemohlo byť. Akurát, že som sa vracala do prázdneho bytu a môj love life bol katastrofa.
Presne si pamätám momenty, kedy som si z kolegyne Janky robila nonstop srandu, lebo sa pustila do online datingu. V tej dobe som bola cynik na pohľadanie a takým sprostostiam som neverila. Všetky sme objavovali Facebook, ale ona zašla ešte ďalej. Pod Facebookom vtedy fungovala zoznamka Zoosk, ktorá nás zdrapla, nepustila a nakoniec vystrelila do sveta. Janka sa vydala do Kanady a ja som nasledovala svojho Taliana do Švajčiarska. Dnes viem, že som mala neuveriteľné šťastie alebo veľmi ostražitého anjela strážneho. Vrhla som sa totiž do dobrodružstva, nad ktorým by som za normálnych okolností krútila hlavou.
S Danielom sme online datovali dva mesiace, kým za mnou priletel v apríli 2008 z Dublinu. Kamoška mi požičala byt a on ma hneď na prvom živom rande vzal do Billy na nákup. Vraj mi ide uvariť večeru. Myslím, že už vtedy bolo rozhodnuté. Na jedlo ma dostanete vždy.
Otehotnela som o rok neskôr a v októbri 2010 sa nám narodilo prvé dieťa. Stále sme neboli svoji a stále sme žili oddelene. Ja s rodičmi a čerstvo narodenou Mišelkou v Prievoze a on medzičasom v Ženeve. Dostal prácu vo Švajčiarsku a hľadal nám byt vo francúzskej časti. Po francúzsky neviem a len toť nedávno som si ku káve miesto cheese cake-u objednala syrový tanier… Takže si viete predstaviť, že som nadšená nebola. Bola som v panike! Moje čerstvé dieťa si pýtalo mlieko neustále, pre mňa bolo všetko nové a o nejakom sťahovaní nemohlo byť ani reči. Aj tak sme sa najskôr museli zobrať.
Po prvom nevydarenom pokuse, kedy sme mali mať svadbu v piatom mesiaci môjho veľkého brucha, no jeho nepustili z práce, sme sa vzali v apríli 2011. Miška mala presne pol roka, keď sme sa v Bratislave zosobášili. Svadobnú noc sme prespali s kojencom medzi nami. V júli 2011 som s osemmesačnou Miškou v nosiči pristála na letisku v Ženeve. Päťdesiat spolucestujúcich biznismanov malo na rukách drahé hodinky, kým ja spiace dieťa, ktoré sa mi počas letu neodlepilo od bradavky. Dodnes neviem, ako som to dala. Ale viem, že to bolo druhé najlepšie rozhodnutie v mojom živote. To prvé, môj pán manžel, nás naložil do auta, ukázal nám Ženevské jazero a potom kľúče od nášho nového bytu v dedinke pri Lausanne. Rodina Mannino otvára prvú sezónu úspešného seriálu.
Naša každodenná kočíkovacia trasa smer Lausanne.
